Silnie tendencia k rytmickej pravideľnosti a eufonickej inštrumentácii verša, obnovuje sa strofická symetria básne. „Hyperbola a oxymoron kráľujú v nej tak suverénne ako hádam nikde inde v slovenskej poézii“ (Stanislav Šmatlák) Spomínaná vnútorná nejednotnosť v konečnom dôsledku organicky zapadá do lyrického obsahu skladby, v ktorej autor kontrast a paradox využil ako hlavné významnotvorné činitele. Záverečná časť skladby (Prológ k epilógu) vyznieva harmonicky aok dôverčivá oslava moderného sveta – veku. V nej sa básnik zároveň vracia k tradičnému lyrickému prejavu. Lyrická poéma Ja je niekto iný svojim syntetickým básnickým obsahom a originálnym tvarom patrí medzi najväčšie tvorivé zisky slovenského nadrealizmu. Je to nový typ alebo nový stupeň nadrealistických obrazov o skutočnosti, založených najmä na reflektovaní objektívnych spoločenských problémov a ontologických otázok človeka.