Matej Bel sa narodil 22. marca 1684 v Očovej v bývalej Zvolenskej stolici rodičom Matejovi Belovi a Alžbete, rodenej Cesnekovej. V rokoch 1690 – 1703 Bel navštevoval základné a stredné školy na Slovensku a v Madarsku. Ked si osvojil základy čítania, navštevoval školy v Lučenci, Kalinove, v Dolnej Strehovej, Banskej Bystrici, Bratislave, vo Veszpréme a neskôr zs v Bratislave. V rokoch 1704 – 1708 študoval na Univerzite v Halle, kde aj ukončil svoj štúdiá, a začal pracovať.
Mateja Bela po je ho smrti nazval uhorský literárny historik Alexius Horányi „Veľkou ozdobou Uhorska”. Ale už jeho učení priatelia ho označovali za „najslávnejšieho a najdokonalejšieho polyhistora”, za „histografa uhorského kráľovstva” a podobne. Ako vedec zasiahol totiž do viacerých odborov prírodných vied, predovšetkým však vynikol v histórii a v geografii. Matej Bel otváral v starom Uhorsku brány modernej vede, rozvíjajúcej ideológiu a metodológiu prvej európskej vedeckej revolúcie, na čele ktorej stáli taký „obri učenosti, ducha a charakteru” ako ich nazval fridrich Engels, akými boli vo vedeckom živote 16. a 17. storočia Mikuláš Kopernik, Giordano Bruno, Galileo Galilei a další. Bel bol uvedomelým odporcom stredovekej scholastiky ako pedagóg i ako vedec. Nadväzoval na moderné európske myslenie, najmä na empirizmus a racionalizmus, nielen cez nemecké kultúrne prostredie, ale rozvíjal už aj jeho domáce tradície, reprezetované v druhej polovici 17. storočia profesormi prešovského evanjelického kolégia, baconistom Jánom Bayerom a atomistom Izákom Cabanom. V dielach Mateja Bela sa najčastejšie stretávame z menami reprezentantov empirizmu a racionalizmu, a Angličanom Francisom Baconom a Francúzom Reném Descartom. To však neznamená, že Matej Bel vo vedeckom myslení pretrhol všetky kontakty s tradičným kresťanským svetonázorom. Bol to u nás iba počiatok procesu veľkého myšlienkového prelomu, v ktorom sa menil dokonca i samotný Bel; najmä na konci života si už podáva ruku z osvietenstvom.
Matej Bel je však aj priekopníkom druhej výraznej črty vedeckej revolúcie: je organizátorom moderného vedeckého života. S Belovým menom sa v polovici tridsiatych rokov spája odvážny pokus o založenie celouhorskej učenej spoločnosti so sídlom v Bratislave. Išlo o jeden z typov vedeckých akadémii, aké sa začali v západnej Európe zakladať od začiatku 17. storočia. Spoločnosť mala vydávať vedecký časopis Observationes Posonienses – Bratislavské pozorovania.