Matej Bel sa narodil 22. marca 1684 v Očovej v bývalej Zvolenskej stolici rodičom Matejovi Belovi a Alžbete, rodenej Cesnekovej. V rokoch 1690 – 1703 Bel navštevoval základné a stredné školy na Slovensku a v Madarsku. Ked si osvojil základy čítania, navštevoval školy v Lučenci, Kalinove, v Dolnej Strehovej, Banskej Bystrici, Bratislave, vo Veszpréme a neskôr zs v Bratislave. V rokoch 1704 – 1708 študoval na Univerzite v Halle, kde aj ukončil svoj štúdiá, a začal pracovať.
Mateja Bela po je ho smrti nazval uhorský literárny historik Alexius Horányi „Veľkou ozdobou Uhorska”. Ale už jeho učení priatelia ho označovali za „najslávnejšieho a najdokonalejšieho polyhistora”, za „histografa uhorského kráľovstva” a podobne. Ako vedec zasiahol totiž do viacerých odborov prírodných vied, predovšetkým však vynikol v histórii a v geografii. Matej Bel otváral v starom Uhorsku brány modernej vede, rozvíjajúcej ideológiu a metodológiu prvej európskej vedeckej revolúcie, na čele ktorej stáli taký „obri učenosti, ducha a charakteru” ako ich nazval fridrich Engels, akými boli vo vedeckom živote 16. a 17. storočia Mikuláš Kopernik, Giordano Bruno, Galileo Galilei a další. Bel bol uvedomelým odporcom stredovekej scholastiky ako pedagóg i ako vedec. Nadväzoval na moderné európske myslenie, najmä na empirizmus a racionalizmus, nielen cez nemecké kultúrne prostredie, ale rozvíjal už aj jeho domáce tradície, reprezetované v druhej polovici 17. storočia profesormi prešovského evanjelického kolégia, baconistom Jánom Bayerom a atomistom Izákom Cabanom. V dielach Mateja Bela sa najčastejšie stretávame z menami reprezentantov empirizmu a racionalizmu, a Angličanom Francisom Baconom a Francúzom Reném Descartom. To však neznamená, že Matej Bel vo vedeckom myslení pretrhol všetky kontakty s tradičným kresťanským svetonázorom. Bol to u nás iba počiatok procesu veľkého myšlienkového prelomu, v ktorom sa menil dokonca i samotný Bel; najmä na konci života si už podáva ruku z osvietenstvom.
Matej Bel je však aj priekopníkom druhej výraznej črty vedeckej revolúcie: je organizátorom moderného vedeckého života. S Belovým menom sa v polovici tridsiatych rokov spája odvážny pokus o založenie celouhorskej učenej spoločnosti so sídlom v Bratislave. Išlo o jeden z typov vedeckých akadémii, aké sa začali v západnej Európe zakladať od začiatku 17. storočia. Spoločnosť mala vydávať vedecký časopis Observationes Posonienses – Bratislavské pozorovania.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Matej Bel životopis
Dátum pridania: | 27.01.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | syny | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 008 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.1 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 6m 50s |
Pomalé čítanie: | 10m 15s |
Zdroje: Ján Tibenský: Veľká ozdoba Uhorska, Blažej Belák: Matej Bel
Podobné referáty
Matej Bel životopis | SOŠ | 2.9545 | 591 slov | |
Matej Bel životopis | SOŠ | 2.9772 | 1108 slov | |
Matej Bel životopis | SOŠ | 2.9613 | 316 slov | |
Matej Bel životopis | SOŠ | 2.9549 | 315 slov | |
Matej Bel životopis | SOŠ | 2.9838 | 196 slov | |
Matej Bel životopis | SOŠ | 2.9854 | 1640 slov | |
Matej Bel životopis | SOŠ | 2.9353 | 875 slov | |
Matej Bel životopis | SOŠ | 2.9695 | 285 slov | |
Matej Bel životopis | SOŠ | 2.9605 | 591 slov | |
Matej Bel životopis | SOŠ | 2.9491 | 356 slov |