Štefan Marko Daxner životopis

Štefan Marko Daxner pochádzal zo zemianskej rodiny, ktorej predkovia prišli na Slovensko koncom 14. storočia zo Švajčiarska. Za zásluhy v bojoch proti Turkom dostali od kráľa Leopolda I. v roku 1665 šľachtické výsady a pozemky na Čiernom Hrone v okolí Brezna.
Narodil sa v Tisovci 26.decembra 1822. Už v útlej mladosti mal prirodzený a priateľský vzťah aj k ľuďom z nižšej spoločenskej triedy než k akej sám patril.
Aby sa zdokonalil v nemčine, navštevoval strednú školu v Spišskej Novej Vsi, maďarčinu si dokonale osvojil na škole v Rožňave. Začiatkom štyridsiatich rokov prišiel do Bratislavy, kde študoval na lýceu, a to v čase, keď tam pôsobil Ľudovít Štúr. Spolužiaci ho začali nazývať Markom, lebo sa ponášal na srbského národného hrdinu kraľoviča Marka. V Bratislave začaté právnické štúdium dokončil potom v Prešove. Odišiel do Pešti, kde stal praktitantom v advokátskej kancelárii Alexandra Vrchovského. V Peši navštevoval slovenskú evanjelickú faru, kde pôsobil ako farár všeobecne uctievaný autor Slávy dcéry, Ján Kollár. Daxnerov pobyt v Pešti sa skončil v roku 1846. V Tisovci podľa Štúrovho programu začal organizovať rozličné podujatia a nedeľné školy. Ako právnik sa aktívne zúčastňoval aj na úprave osnovy Žiadostí. 11.októbra sa dostal spolu s ďalšími obvinenými do väzenia v Plešivci. Spoločne so svojimi druhmi znášal všetky príkoria väzenia, ku ktorému ich odsúdil odsúdil stoličný súd po prevzatí pravoty od náhleho súdu. Po príchode cisárskych vojsk sa v polovici januára 1849 dostali na slobodu. Pričinil sa o zriadenie nových poštových staníc a veľkú pozornosť venoval stavu verejných ciest. Poslal výzvu do Brezna
i do Martina, aby sa zvolalo celonárodné zhromaždenie, na ktorom by sa vypracovali požiadavky slovenského národa a predostreli sa uhorskému snemu.
Politický program - Memorandum slovenského národa - v maďarskom preklade odovzdala 26.júna slovenská deputácia, podpredsedovi uhorského snemu Kolomanovi Tiszovi. Starostlivú prípravu si vyžiadalo aj založenie celonárodnej kultúrnej ustanovizne, Matice Slovenskej. V rôznych krajoch Slovenska kandidovali ďalší Slováci do uhorského snemu. Možnosť Daxnerovho zvolenia vyvolala u jeho dávnych neprajníkov obavy. Preto vyvinuli všetko úsilie na to, aby voľbu znemožnili. Vo svojich novinárskych príspevkoch neprestával citlivo reagovať na články maďarskej tlače, ktoré sa týkali slovenských národných záujmov. Odmietol rokovať s Maďarmi o dohode, o ktorú sa usilovali predstavitelia Novej školy.

Neveril v dobrý úmysel Maďarov, chápal iba ich snahu o integritu Uhorska, založenú na násilí a na potlačení nemaďarských národov. S podlomeným zdravím sa vrátil do svojho rodiska. Pripadala mu nesmierne ťažká obrana gymnázia v Revúcej proti útokom z maďarskej strany. Prehral aj súdny proces, ktorý viedol v mene členov bývalého patronátu o záchranu majetku gymnázia. Zápas, ktorý nemal perspektívu v priaznivý obrat, ho natoľko unavil, že podľahol chorobe a 13.apríla 1892 uprostred bojov zomrel.

Zdroje:

Priekopníci slovenskej kultúry -