Neprestával skladať – v tejto dobe vznikli medziiným dva koncerty a variácie na tému „La ci darem“ z Mozartovej opery Don Giovanni, ktoré Chopin vytvoril s úmyslom využiť svoje inštrumentálne schopnosti. Tieto skladby obohatili doterajšiu techniku hry na klavír. Chopinova hudba cez svoju virtuozitu nikdy nebola zbavená hlbokého významu, zatiaľ čo skladby niektorých iných skladateľov obsahovali zložité pasáže, ich jediným cieľom bolo ukázať inštrumentálnu schopnosť interpréta. Prstoklad, použitie pedálov a rytmus obohatili koloristiku klavíru a podporili jeho silu. Štýl hry, na ktorého počiatku stál poľský klavirista, ovládol celé ďalšie polstoročie. Jeho neobvyklý hudobný talent spôsobil, že skladateľ predbehol svoju epochu. Súčasníci síce oceňovali neobyčajnú subtilnosť skladieb, ktoré hral, avšak nevšímali si toho, nakoľko nový rýdzo poľský je Chopinov hudobný jazyk.


Cez Viedeň do Paríža
2. novembra 1830 20-ročný Chopin opustil Poľsko. Keď sa lúčil s Varšavou, viezol so sebou striebornú nádobku s hrudou rodnej zeme. Mal snáď predtuchu, že sa už nikdy viac domov nevráti?
Napriek tomu vo svojej vlasti prežil len detstvo a rannú mladosť, všetky jeho neskoršie diela sú predýchnuté špecifickým poľským „duchom“, a dokonca jeho najlepšie diela sa vyznačujú určitým tónom melancholie.
Osem mesiacov pobudol copin vo Viedni, kde hral sotva na dvoch koncertoch. Neskôr sa vypravil do Paríža, ktorá bola vtedy umeleckým hlavným mestom európskeho umenia. V dobe svojej cesty do Francúzska sa dozvedel o krvavom potlačeniu novembrového povstania Rusov. Pod dojmom tejto udalosti, zúfalý, napísal vzrušujúcu etudu, nazývanú Revolučnou. Niektoré historické pramene naznačujú, že mladý klavirista bol v spojení s revolučným hnutím, ktorého cieľom bolo oslobodenie Poľska za jarma carského otroctva.


Život v Paríži
V roku 1831 prišiel Chopin do Paríža. Francúzska metropola sa pre neho stala druhou vlasťou. Avšak sám nebol šťastný. V tejto dobe medzi početnou poľskou emigráciou pobývali v Paríži medziinými A. Mickiewicz, S. Witwicki, J. U. Nemcewicz, C. Norwid a J. Fontana. Vďaka ich známostiam sa začal pohybovať v prostredí a bohatých ľudí. Avšak samotný skladateľ si nesťažoval na nadbytok peňazí. Zo začiatku sa živil hodinami hry na klavír, ktoré dával hlavne Poliakom. Až po svojom vystúpení na hudobnom večierku u bohatej rodiny Rotschildov sa stal najvyhľadávanejším učiteľom v Paríži. Záujemci platili za jeho hodiny ohromné čiastky, proto Chopin onedlho začal oplývať blahobytem. V dopisoch domov sa chválil, že sa pred ním otvorili dvere najskvostnejších salónov, v ktorých si našiel miesto medzi veľvyslancami, ministrami a aristrokatmi.