Medzi tvorcami, ktorými sa to v hlavnom meste Francúzska len tak hemžilo, boli spisovatelia Honoré de Balzac, Victor Hugo, Stendhal a George Sandová; básnici Alfred de Musset, Alfred Victor de Vigny a Heinrich Heine; skladatelia Hector Berlioz, Felix Mendelssohn a Gioachino Rossini; virtuózi ako Ferenc Liszt a Nicolo Paganini; a mnohí maliari s Eugénom Delacroixom v čele. K tomu, aby sa niekto v Paríži stal slávnym, nestačila len prezentácia vlastných úspechov. Bolo nutné účastniť sa takého spoločenského života, ktorý sa vtedy sústreďoval v salónoch. Konali sa v nich stretnutia, v rámci ktorých boli často konané koncerty pre nie veľké, starostlivo vybrané obecenstvo. Bohatí ľudia, ktorí salóni viedli, si mohli dovoliť zmeniť ich na skutočné koncertné sály. Napríklad výrobca klavírov Pleyel vybudoval vo svojom príjmacej izbe javisko zahalené dookola hrubými zamatovými závesmi. A práve tu Chopin uskutočnil veľa z jeho parížskych koncertov, ktorých obecenstvo tvorila spoločenská smotánka Paríža. V aristokratických salónoch býval človek rozmaznávaný, ale nikto v ňom nevidel človeka, ktorý nesmerne trpel po krutým osudom vlasti po krvavom potlačení novembrového povstania. Napriek tomu neprestal skladať; v tejto dobe vznikli hlavne slové skladby pre klavír. Jeho koncertná kariéra sa však nevivíjala veľmi úspešne. Chopin nemal dostatočný temperament ani potrebné zdravie, ktoré sú nevyhnutné pre vyčerpávajúci život koncertného klaviristu. Jeho hra nebola dostatočne hlasná, aby mohla zaplniť veľké koncertné sály. Okrem toho ho pred každým vystúpením ochromovala obrovská tréma. Chopin väčšinu svojho dospelého života prežil v Paríži iba občas cestoval. V roku 1835 navštívi Drážďany, kde sa zamiloval do 16-ročnej Marii Wodziňskej, s ktorou sa rozhodol oženiť. Cestu manželstva však prekazili rodičia Márie a milostná príhoda sa skoro skončila. V tom istom roku prostredníctvom o rok mladšieho nemeckého skladateľa Félixa Medelssohna spoznal iných predstaviteľov romantickej hudby, rovnako starého Roberta Schumanna. Nadšené recenzie Chopinových diel, ktoré napísal Schumann, pomohli presláviť meno poľského skladateľa v Nemecku. Variácie na tému „La ci darem“ uvítal nemecký skladateľ slovami: „Zmeknite, páni. Je tu nový génius.“


Chopinova hudba
3
Chopin a jeho o rok starší priateľ, charizmatický maďarský skladateľ Ferencz Liszt, patrili k popredným klaviristom svojej doby. Avšak vzťahy medzi nimi neboli najlepšie, líšili sa totiž prístupom k hudbe. Chopin bol viac klasický a disciplinovaný v zachádzaniu s hudbou: na jeho klavíre stál vždy metronom a k nepríčetnosti ho dovádzli žiaci, ktorí nevedeli zahrať s dodržaním taktu. Liszt hral viac bravúrnym alebo popisným spôsobom a mal sklon k „opravovaniu“ cudzích skladieb v priebehu hrania.