Jedna anekdota hovorí o tom, ako Liszt kedysi hral jedno z Chopinových nokturn a obohacoval ho všetkými možnými hudobnými ozdobami. Pobúrený Chopin zavrčal, že Liszt by mal hrať hudbu tak, ako je napísaná, alebo nehrať vôbec. Bez ohľadu na svoj „klasický“ temperament Chopin sám svoju hudbu spestroval. Za tímto účelom používal techniku, ktorá sa nazýva rubato. Spočíva v citlivom odchode od pravidelného rytmu – spomalovaním niektorých nôt a zrýchľovaním iných čím základné tempo skladby ostáva bez zmien. V skutočnosti si Chopin dovoloval určitú voľnosť interpretácie vlastných skladieb a nikdy nehral jednu skladbu dvakrát tým istým spôsobom. Vyplývalo to zo spontánneho charakteru jeho hudby, ktorá mala často svoje korene v improvizácii. Viac menej Chopin skladal pomaly a veľmi starostlivo. V porvnaní s ľahkosťou jeho improvizácia bola písanie hudby dlhým, únavným procesom, v ktorého priebehu mohol donekonečna prepracovávať jadnu frázu. Podľa jedného zo svedkov, keď umelec nebol spokojný s výsledkom svojho tvorenia, nervovo sa zrútil a choval sa ako šialenec. Chopin tvoril takmer výlučne klavírne skladby (s orchestrom 2 koncerty – f-moll a e-moll). V jeho diele sú medziinými 2 fantazie, 27 etud, 26 preludií, 17 polonéz, 58 mazuriek, 17 valčíkov, 21 nokturn, 4 balady, 4 scherza, 4 impromty, a tiež komorné skladby, piesne a iné drobné útvary. Mazúrky, valčíky a polonézy zložené vo vlasti sú štylizovanými tancami. Mazurky sú lyrické a intímne a valčíky sú efektné salónne skladby. Nie je ťažké spoznať, že niekoľko skladieb zložených v cudzine vzniklo z inšpirácie čisto vlasteneckého rázu.
Oba klavírne koncerty boli vytvorené pred odjazdom do zahraničia a sú celkom iste spojené s udalosťami v porobenom Poľsku, kde v tej dobe prejavovalo novembrové povstanie.
Za iróniu osudu sa dá považovať epizódu, ktorá sa odohrala počas ďalšieho národného povstania proti Rusku. Po atentáte na generála Berga, cárskeho miestadržiteľa vo Varšave, bol 19. septembra 1863 úplne vydrancovaní palác Zamoyských v ulici Nový svet, pred ktorým bol vyhodený na dlažbu klavír, na ktorom pred časom Chopin hral.


Láska a choroba
V októbri roku 1836 v dome F. Liszta poznal Chopin excentrickú francúzsku spisovateľku Georgu Sandovou, ktorj pravé meno bolo aurore Dudevant. Spisovateľka bola fascinovaná významnými ľudmi a mala už za sebou niekoľko milostných príhod s umelcami z kruhu romantického umenia, do ktorého onedlho uviedla aj poľského skladateľa.
V lete roku 1838 sa Sandová a Chopin stali milencami. Ďalšiu zimu prežili spolu na Mallorce, v kláštore, kde sa spisovateľka starala o zdarvie svojho priateľa.