Podnebie Stredozmeného mora a nádherná krajina prospievali skladateľovi, ktorý pracoval na ďalších dielach. Už niekoľko rokov sa u Chopina prejavovali príznaky tuberkulózy, ktoré sa zosilneli príchodom vlhších dní. Vo februári roku 1839 sa pár vrátil do Francúzska, kde sa uchýlil do Nohant, dedinského majetku George Sandové. Od tej doby až do roku 1846 sa sem sťahovali na obdobie leta. V zime prichádzali do Períža, tu bývali v oddelených apartmánoch. Vo chvíli, kedy sa Chopin nezaoberal skladateľskou činnosťou alebo nedával hodiny hry na klavír, býval s George Sandovou a jej deťmi – Solange a Mauricem. Zdravotný stav skladateľa sa však zhoršoval. I keď bol pomerne vysoký, vážil necelých 50 kg – jen o málo více než 12-ročná Solange. Napriek tomu vyhovel prosbám priateľov a rozhodol sa verejne vystúpiť. Toto rozhodnutie bolo sprevádzané mnohými obavami a pochybnostiami zo strany skladateľa. Lisztova milenka Marie d´ Agoult jednou poznamenala, že „Chopin neustále mení názor. Jedinou trvalou vecou v jeho prípade je kašeľ.“
Koncert, ktorý sa konal 26. apríla 1841, bol oslnivou udalosťou. Recenzie boli skvelé a zhromaždená čiastka peňazí bola obrovská. Chopin však vystúpil verjne už len raz. Liszt poznamenal v tom istom roku, že Poliak má tak skvelú povesť, že sa zdá byť mimo všetkej kritiky.
Medzitým sa vzťahy skladateľa s George Sandovou začali zhoršovať, čo malo taktiež záporný vplyv na jeho zdravie. S tým ako dorastali spisovateľkyne deti, v dome stále viac prepukovali hádky. Sandová napísala román, ktorého hlavná hrdinka je zničená žiarlivosťou ťažko chorého milenca. Záver bol zrejmý: mala dosť života s Chopinom. Ich vzťah skončil v roku 1847 po búrlivej hádke.


Záver života
Chopinov zdravotní stav sa skomplikoval. Taktiež sa zhoršila jeho psychická kondícia. Priatelia v snahe upútať jeho pozornosť od premietania o svojom utrpeniu, ho znova prehovorili k verejným vystúpeniam. Tentokrát ho – v dobe jeho nervových útrap, aké tradične prežíval pred svojimi koncertami, doprevádzala jeho bývala žiačka Jane Stirlingová.
V apríli roku 1848 odišiel Chopin do Anglicka. Napriek tomu že bol ťažko chorý, zahral v Lodýne, a dokonca absolvoval 12-hodinovú cestu vlakom do Edinburgu. V dopisoch, sa sťažuje že nemôže takmer vôbec dýchať a že má dojem, akoby mal ihneď „vypustiť dušu“. Stirlingová, ktorá sa chcela za neho vydať, ho začala rozčulovať. Ako zámienku použil k vyriešeniu nepríjemnej situácie použil Chopin anglické podnebie a vrátil sa do Paríža.
Krátke ukľudnenie choroby skladateľovi umožnilo prežiť ešte niekoľko pomerne šťastných mesiacov v kruhu priateľov.