Frédéric Chopin životopis

Obsah:
Detstvo v Poľsku
Cez Viedeň do Paríža
Život v Paríži
Chopinova hudba
Láska a choroba
Záver života


Frédéric Chopin


Omnoho viac než ktorýkoľvek iný skladateľ je Chopin obvykle spájaní s jedním nástrojom – klavírom. Hovorilo sa, že ako inštrumentalista prevyšoval mnohých virtuóyov 19. storočia, aj nepriek tomu, že nerád koncertoval – behom celého svojho života vystúpil verejne len 30krát. Ako skladateľ sa pričinil o zmenu výrazu klavírnej hudby. Jeho priateľ Robert Schumann popísal nováčkovský štýl Chopina ako „diela ukryté v kvetoch“.


Detstvo v Poľsku
Otec Frédérica, Mikolaj, v mladosti opustil Francúzsko a usadil sa v Poľsku, kde spoznal Justynu Krzyzanowskú, s ktorou sa v roku 1806 oženil. Budúci skladateľ sa narodil v Zelazowé Woli, v dedinke u Varšavy. Podľa cirkevného registra prišiel na svet 22. februára 1810, avšak matka skladateľa tvrdila, že sa narodil 1. marca. Mal tri sestry Ludwiku, Izabelu, a Emíliu – s ktorými prežil štastné detstvo.
Frédéric bol zázračné dieťa. Maloval karikatúry, písal verše a bez akejkoľvek formálnej prípravy hrával na klavír v duetu s Ludwikou. Vo veku šesť rokov začal navštevovať hodiny klavíru u miestneho učiteľa, ktorý ho zoznámil s klasickým nemeckým repertoárom, zvlášť s dielmi Johanna Sebastiana Bacha. Okrem toho rád improvizoval. V roku 1817, keď mu bolo len 7 rokov, bola publikovaná jeho prvá skladba – polonéza. Varšavská tlač s hrdosťou nazvala mladučkého tvorca géniom. Jeho sláva sa rýchlo rozniesla, bol zahŕňaný pozvánkami na verejné vystúpenia. Na svojom prvom koncerte hral vo veku ôsmych rokov.
Od jedenáctich rokov sa Frédéric učil kompozícii v novo vzniknutej Hlavnej škole hudby vo Varšave. V pätnástich zverejnil svoj Opus 1., rondo pre klavír. O rok neskôr, v roku 1826, zahájil štúdium pod vedením J. Elsnera. Ako student – ostatne rovnako ako v priebehu celého svojho života – sa Chopin vášnivo účastnil toľkých hudobných večierkov, koncertov a opier, koľko ich stačil stihnúť. Varšava však nepatrila k významným európskym hudobným strediskám, preto Chopin onedlho pocítil potrebu odísť do zahraničia, aby obohatil a rozšíril svoje hudobné skúsenosti. V roku 1829 vystúpil so sériou koncertov vo Viedni, ktoré sa stretli s mimoriadnym ohlasom. Viedenčania boli nadšení novosťou jeho hudby. Chopin sa vrátil do Varšavy pevne rozhodnutí urobiť medzinárodnú kariéru.

Neprestával skladať – v tejto dobe vznikli medziiným dva koncerty a variácie na tému „La ci darem“ z Mozartovej opery Don Giovanni, ktoré Chopin vytvoril s úmyslom využiť svoje inštrumentálne schopnosti. Tieto skladby obohatili doterajšiu techniku hry na klavír. Chopinova hudba cez svoju virtuozitu nikdy nebola zbavená hlbokého významu, zatiaľ čo skladby niektorých iných skladateľov obsahovali zložité pasáže, ich jediným cieľom bolo ukázať inštrumentálnu schopnosť interpréta. Prstoklad, použitie pedálov a rytmus obohatili koloristiku klavíru a podporili jeho silu. Štýl hry, na ktorého počiatku stál poľský klavirista, ovládol celé ďalšie polstoročie. Jeho neobvyklý hudobný talent spôsobil, že skladateľ predbehol svoju epochu. Súčasníci síce oceňovali neobyčajnú subtilnosť skladieb, ktoré hral, avšak nevšímali si toho, nakoľko nový rýdzo poľský je Chopinov hudobný jazyk.


Cez Viedeň do Paríža
2. novembra 1830 20-ročný Chopin opustil Poľsko. Keď sa lúčil s Varšavou, viezol so sebou striebornú nádobku s hrudou rodnej zeme. Mal snáď predtuchu, že sa už nikdy viac domov nevráti?
Napriek tomu vo svojej vlasti prežil len detstvo a rannú mladosť, všetky jeho neskoršie diela sú predýchnuté špecifickým poľským „duchom“, a dokonca jeho najlepšie diela sa vyznačujú určitým tónom melancholie.
Osem mesiacov pobudol copin vo Viedni, kde hral sotva na dvoch koncertoch. Neskôr sa vypravil do Paríža, ktorá bola vtedy umeleckým hlavným mestom európskeho umenia. V dobe svojej cesty do Francúzska sa dozvedel o krvavom potlačeniu novembrového povstania Rusov. Pod dojmom tejto udalosti, zúfalý, napísal vzrušujúcu etudu, nazývanú Revolučnou. Niektoré historické pramene naznačujú, že mladý klavirista bol v spojení s revolučným hnutím, ktorého cieľom bolo oslobodenie Poľska za jarma carského otroctva.


Život v Paríži
V roku 1831 prišiel Chopin do Paríža. Francúzska metropola sa pre neho stala druhou vlasťou. Avšak sám nebol šťastný. V tejto dobe medzi početnou poľskou emigráciou pobývali v Paríži medziinými A. Mickiewicz, S. Witwicki, J. U. Nemcewicz, C. Norwid a J. Fontana. Vďaka ich známostiam sa začal pohybovať v prostredí a bohatých ľudí. Avšak samotný skladateľ si nesťažoval na nadbytok peňazí. Zo začiatku sa živil hodinami hry na klavír, ktoré dával hlavne Poliakom. Až po svojom vystúpení na hudobnom večierku u bohatej rodiny Rotschildov sa stal najvyhľadávanejším učiteľom v Paríži. Záujemci platili za jeho hodiny ohromné čiastky, proto Chopin onedlho začal oplývať blahobytem. V dopisoch domov sa chválil, že sa pred ním otvorili dvere najskvostnejších salónov, v ktorých si našiel miesto medzi veľvyslancami, ministrami a aristrokatmi.

Medzi tvorcami, ktorými sa to v hlavnom meste Francúzska len tak hemžilo, boli spisovatelia Honoré de Balzac, Victor Hugo, Stendhal a George Sandová; básnici Alfred de Musset, Alfred Victor de Vigny a Heinrich Heine; skladatelia Hector Berlioz, Felix Mendelssohn a Gioachino Rossini; virtuózi ako Ferenc Liszt a Nicolo Paganini; a mnohí maliari s Eugénom Delacroixom v čele. K tomu, aby sa niekto v Paríži stal slávnym, nestačila len prezentácia vlastných úspechov. Bolo nutné účastniť sa takého spoločenského života, ktorý sa vtedy sústreďoval v salónoch. Konali sa v nich stretnutia, v rámci ktorých boli často konané koncerty pre nie veľké, starostlivo vybrané obecenstvo. Bohatí ľudia, ktorí salóni viedli, si mohli dovoliť zmeniť ich na skutočné koncertné sály. Napríklad výrobca klavírov Pleyel vybudoval vo svojom príjmacej izbe javisko zahalené dookola hrubými zamatovými závesmi. A práve tu Chopin uskutočnil veľa z jeho parížskych koncertov, ktorých obecenstvo tvorila spoločenská smotánka Paríža. V aristokratických salónoch býval človek rozmaznávaný, ale nikto v ňom nevidel človeka, ktorý nesmerne trpel po krutým osudom vlasti po krvavom potlačení novembrového povstania. Napriek tomu neprestal skladať; v tejto dobe vznikli hlavne slové skladby pre klavír. Jeho koncertná kariéra sa však nevivíjala veľmi úspešne. Chopin nemal dostatočný temperament ani potrebné zdravie, ktoré sú nevyhnutné pre vyčerpávajúci život koncertného klaviristu. Jeho hra nebola dostatočne hlasná, aby mohla zaplniť veľké koncertné sály. Okrem toho ho pred každým vystúpením ochromovala obrovská tréma. Chopin väčšinu svojho dospelého života prežil v Paríži iba občas cestoval. V roku 1835 navštívi Drážďany, kde sa zamiloval do 16-ročnej Marii Wodziňskej, s ktorou sa rozhodol oženiť. Cestu manželstva však prekazili rodičia Márie a milostná príhoda sa skoro skončila. V tom istom roku prostredníctvom o rok mladšieho nemeckého skladateľa Félixa Medelssohna spoznal iných predstaviteľov romantickej hudby, rovnako starého Roberta Schumanna. Nadšené recenzie Chopinových diel, ktoré napísal Schumann, pomohli presláviť meno poľského skladateľa v Nemecku. Variácie na tému „La ci darem“ uvítal nemecký skladateľ slovami: „Zmeknite, páni. Je tu nový génius.“


Chopinova hudba
3
Chopin a jeho o rok starší priateľ, charizmatický maďarský skladateľ Ferencz Liszt, patrili k popredným klaviristom svojej doby. Avšak vzťahy medzi nimi neboli najlepšie, líšili sa totiž prístupom k hudbe. Chopin bol viac klasický a disciplinovaný v zachádzaniu s hudbou: na jeho klavíre stál vždy metronom a k nepríčetnosti ho dovádzli žiaci, ktorí nevedeli zahrať s dodržaním taktu. Liszt hral viac bravúrnym alebo popisným spôsobom a mal sklon k „opravovaniu“ cudzích skladieb v priebehu hrania.

Jedna anekdota hovorí o tom, ako Liszt kedysi hral jedno z Chopinových nokturn a obohacoval ho všetkými možnými hudobnými ozdobami. Pobúrený Chopin zavrčal, že Liszt by mal hrať hudbu tak, ako je napísaná, alebo nehrať vôbec. Bez ohľadu na svoj „klasický“ temperament Chopin sám svoju hudbu spestroval. Za tímto účelom používal techniku, ktorá sa nazýva rubato. Spočíva v citlivom odchode od pravidelného rytmu – spomalovaním niektorých nôt a zrýchľovaním iných čím základné tempo skladby ostáva bez zmien. V skutočnosti si Chopin dovoloval určitú voľnosť interpretácie vlastných skladieb a nikdy nehral jednu skladbu dvakrát tým istým spôsobom. Vyplývalo to zo spontánneho charakteru jeho hudby, ktorá mala často svoje korene v improvizácii. Viac menej Chopin skladal pomaly a veľmi starostlivo. V porvnaní s ľahkosťou jeho improvizácia bola písanie hudby dlhým, únavným procesom, v ktorého priebehu mohol donekonečna prepracovávať jadnu frázu. Podľa jedného zo svedkov, keď umelec nebol spokojný s výsledkom svojho tvorenia, nervovo sa zrútil a choval sa ako šialenec. Chopin tvoril takmer výlučne klavírne skladby (s orchestrom 2 koncerty – f-moll a e-moll). V jeho diele sú medziinými 2 fantazie, 27 etud, 26 preludií, 17 polonéz, 58 mazuriek, 17 valčíkov, 21 nokturn, 4 balady, 4 scherza, 4 impromty, a tiež komorné skladby, piesne a iné drobné útvary. Mazúrky, valčíky a polonézy zložené vo vlasti sú štylizovanými tancami. Mazurky sú lyrické a intímne a valčíky sú efektné salónne skladby. Nie je ťažké spoznať, že niekoľko skladieb zložených v cudzine vzniklo z inšpirácie čisto vlasteneckého rázu.
Oba klavírne koncerty boli vytvorené pred odjazdom do zahraničia a sú celkom iste spojené s udalosťami v porobenom Poľsku, kde v tej dobe prejavovalo novembrové povstanie.
Za iróniu osudu sa dá považovať epizódu, ktorá sa odohrala počas ďalšieho národného povstania proti Rusku. Po atentáte na generála Berga, cárskeho miestadržiteľa vo Varšave, bol 19. septembra 1863 úplne vydrancovaní palác Zamoyských v ulici Nový svet, pred ktorým bol vyhodený na dlažbu klavír, na ktorom pred časom Chopin hral.


Láska a choroba
V októbri roku 1836 v dome F. Liszta poznal Chopin excentrickú francúzsku spisovateľku Georgu Sandovou, ktorj pravé meno bolo aurore Dudevant. Spisovateľka bola fascinovaná významnými ľudmi a mala už za sebou niekoľko milostných príhod s umelcami z kruhu romantického umenia, do ktorého onedlho uviedla aj poľského skladateľa.
V lete roku 1838 sa Sandová a Chopin stali milencami. Ďalšiu zimu prežili spolu na Mallorce, v kláštore, kde sa spisovateľka starala o zdarvie svojho priateľa.

Podnebie Stredozmeného mora a nádherná krajina prospievali skladateľovi, ktorý pracoval na ďalších dielach. Už niekoľko rokov sa u Chopina prejavovali príznaky tuberkulózy, ktoré sa zosilneli príchodom vlhších dní. Vo februári roku 1839 sa pár vrátil do Francúzska, kde sa uchýlil do Nohant, dedinského majetku George Sandové. Od tej doby až do roku 1846 sa sem sťahovali na obdobie leta. V zime prichádzali do Períža, tu bývali v oddelených apartmánoch. Vo chvíli, kedy sa Chopin nezaoberal skladateľskou činnosťou alebo nedával hodiny hry na klavír, býval s George Sandovou a jej deťmi – Solange a Mauricem. Zdravotný stav skladateľa sa však zhoršoval. I keď bol pomerne vysoký, vážil necelých 50 kg – jen o málo více než 12-ročná Solange. Napriek tomu vyhovel prosbám priateľov a rozhodol sa verejne vystúpiť. Toto rozhodnutie bolo sprevádzané mnohými obavami a pochybnostiami zo strany skladateľa. Lisztova milenka Marie d´ Agoult jednou poznamenala, že „Chopin neustále mení názor. Jedinou trvalou vecou v jeho prípade je kašeľ.“
Koncert, ktorý sa konal 26. apríla 1841, bol oslnivou udalosťou. Recenzie boli skvelé a zhromaždená čiastka peňazí bola obrovská. Chopin však vystúpil verjne už len raz. Liszt poznamenal v tom istom roku, že Poliak má tak skvelú povesť, že sa zdá byť mimo všetkej kritiky.
Medzitým sa vzťahy skladateľa s George Sandovou začali zhoršovať, čo malo taktiež záporný vplyv na jeho zdravie. S tým ako dorastali spisovateľkyne deti, v dome stále viac prepukovali hádky. Sandová napísala román, ktorého hlavná hrdinka je zničená žiarlivosťou ťažko chorého milenca. Záver bol zrejmý: mala dosť života s Chopinom. Ich vzťah skončil v roku 1847 po búrlivej hádke.


Záver života
Chopinov zdravotní stav sa skomplikoval. Taktiež sa zhoršila jeho psychická kondícia. Priatelia v snahe upútať jeho pozornosť od premietania o svojom utrpeniu, ho znova prehovorili k verejným vystúpeniam. Tentokrát ho – v dobe jeho nervových útrap, aké tradične prežíval pred svojimi koncertami, doprevádzala jeho bývala žiačka Jane Stirlingová.
V apríli roku 1848 odišiel Chopin do Anglicka. Napriek tomu že bol ťažko chorý, zahral v Lodýne, a dokonca absolvoval 12-hodinovú cestu vlakom do Edinburgu. V dopisoch, sa sťažuje že nemôže takmer vôbec dýchať a že má dojem, akoby mal ihneď „vypustiť dušu“. Stirlingová, ktorá sa chcela za neho vydať, ho začala rozčulovať. Ako zámienku použil k vyriešeniu nepríjemnej situácie použil Chopin anglické podnebie a vrátil sa do Paríža.
Krátke ukľudnenie choroby skladateľovi umožnilo prežiť ešte niekoľko pomerne šťastných mesiacov v kruhu priateľov.

Vrátila sa túha tvoriť (ktorá ho opustila po odchodu George Sandové), vtedy vznikli dve mazúrky, publikované až po smrti.
Frédéric Chopin odpočíval na parížskom cintoríne Pére Lachaise, blízko hrobov predtým zosnulých skladateľov Donizettiho a Cherubiniho. Jeho truhla posypaná hlinou, ktorú priniesol z vlasti a ktorú starostlivo strážil po celoú dobu svojho pobytu v cudzine. Až po mnohých rokoch bolo srdce veľkého skladateľa prevezené do Varšavy a zamúrované v jednej z bočných stien lodí kostola Svätého kríža.
Na Chopinovom hrobe v Paríži je pomník, ktorý vytesal zať George Sandové a muž jej dcéry Solange. Taktiež v perku v Zelanzowé Woli boli postavené dva Chopinové pomníky – jeden (podľa projektu F. Zochowského) v roku 1894, druhý (podľa projektu J. Goslawského) v roku 1968 a v Chopinovom rodnom dome bolo v roku 1948 otvorené múzeum.
K úcteniu pamiatky veľkého poľského skladateľa vzniklo mnoho hudobných združení s jeho menom. Od roku 1927 sa vo Varšave konajú každých päť rokov (s výnimkou obdobia 2. svetovej vojny) medzinárodné klavírne súťaže Frédérica Chopina. Kľúčové dátumy
1810 – Chopin prichádza na svet v Zelazowe Woli
1817 – Publikácia prvej skladby
1818 – Prve verejné vystúpenie
1826 – Začiatok štúdia v Hlavnej škole hudby vo Varšave
1830 – Chopin opúšťa vlasť
1831 – Príchod do Paríža
1835 – Stretnutie so Schumannom
1836 – Chopin spoznáva George Sandovú
1838 – Odchod so Sandovou na Mallorku
1841 – Predposledný parížsky koncert skladateľa
1847 – Koniec vzťahu s George Sandovou
1848 – Koncertná trasa po Anglicku a Škótsku
1849 – Smrť Chopina v Paríži.