Narodil sa 7. Júna 1888 v Brezovej pod Bradlom v garbiarskej rodine. Do školy začal chodiť vo svojom rodisku, do meštianky v Modre. Gymnázium navštevoval v Trnave, ale dokončil na evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1906 – 1910 študoval teológiu v Bratislave, neskôr teológiu a filozofiu v Erlangene, Jene a Lispku. V roku 1914 – 1916 študoval na Právnickej akadémii v Prešove a v roku 1919 – 1922 na Filozofickej fakulte UK v Prahe. Napísal doktorskú prácu Nástin psychológie náboženstva, čím získal titul PhDr.
Krátko bol kaplánom v Brezovej pod Bradlom a na Dačovom Lome a seniorálnym kaplánom v Trenčíne. Ako farár začal začal pôsobiť v roku 1912 v Dačovom Lome. Potom si ešte doplnil štúdia a jeho služba v cirkvi sa prejavovala vo výchove mladej nastupujúcej slovenskej kňažskej generácie. Spočiatku bol mimoriadnym, potom riadnym i zmluvným profesorom na evanjelickej teológii v Bratislave. Bolo to od roku 1920 až do roku 1952, kedy bol prinútený opustiť katedru a odísť do dôchodku. Ako dôchodca žil v Brezovej, od roku 1967 v Senici a napokon na Myjave, kde 14. Novembra 1975 zomrel. Pochovaný je vo svojom rodisku.
Jeho duchovný záber bol veľmi široký. Zaujímali ho otázky nielen nábožensko – cirkevné, ale aj duchovno – filozofické a národno - spoločensko – kultúrne. Už domáce evanjelicko – kresťanské prostredie ho formovalo a určovalo jeho budúce smerovanie. Ešte za Rakúsko – Uhorska bol signátorom memoranda, ktorým sa študenti snažili o to, aby sa prednášky konali v slovenčine. To ho stálo stratu štipendia.
Ako mladý, začínajúci kaplán a farár bol dobrým vodcom a radcom svojho, jemu zvereného ľudu, keď popri duchovno – náboženskej činnosti, venoval sa aj kultúre a osvete, ba aj hospodárskeho života ľudí. Po vzniku ČSR v roku 1918 mal veľký podiel na formovaní a budovaní teologického školstva. Ako teologický profesor prednášal filozofiu, dejiny náboženstva, psychológiu náboženstva, sociológiu a apologetiku. Bol aj dekanom fakulty v rokoch 1929 až 1933 a potom od roku 1933 do roku 1947 biskupom Západného dištriktu. Ako biskup navštevoval cirkevné zbory svojho dištriktu, ale aj zastupoval celú cirkev na kresťanských cirkevných zhromaždeniach vo Fanö a Oxforde.
Začas bol redaktorom Cirkevných listov a v roku 1930 až 1933 redaktorom časopisu Veda a viera, v ktorom spolu s Jánom Kvačalom rozoberal mnohé otázky teologické, filozofické, ale zasahujúce aj do histórie a súčasných spoločenských problémov.

Bol zakladateľom Štúrovej evanjelickej spoločnosti a jej časopisu Služba. V roku 1941 mu udelili čestný doktorát teológie.
Napísal množstvo článkov, úvah, rozborov, kázní i prednášok, ktoré podával pútavým spôsobom, dajúc prsty pravej ruky dohromady a oprúc si ich o čelo. Napísal a vydal mnoho kníh, ako sú: Vojna a náboženstvo, Dejiny náboženstva, Filozofia štúrovcov (1.diel Štúrova filozofia, 2.diel Hurbanova filozofia, 3.diel Hodžova filozofia), Národná antológia, Pád ríše veľkomoravskej, Úvod do sociológie, Tranovského zborník, Služba národu, Prvé slovenské dejiny filozofie, Koniec sveta – Zjav. sv. Jána, Tajomstvo kríža – Jób a Bráň pravdu.
Samuel Štefan Osuský prorocky predvídal vzostup a pád totalitných systémov, o čom hovoril aj vo svojej prednáške Filozofia boľševizmu, fašizmu a hitlerizmu, ktorá vyšla v brožúrke Štyri prednášky. Známy bol jeho protitotalitný postoj v období druhej svetovej vojny, za čo bol väznený. V roku 1990 bol rehabilitovaný in memoriam.
Profesor a biskup Samuel Štefan Osuský bol velikánom našej cirkvi i národa. Je hoden našich vďačných spomienok.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Dr. Samuel Štefan Osuský životopis