Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Ľudovít Štúr životopis

Narodil sa 29. 10. 1815 v Uhrovci pri Topoľčanoch v rodine chudobného učiteľa.
Vystupoval proti národnému útlaku, proti pomaďarčovaniu Slovákov, presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Bol jazykovedcom, publicistom, politikom, básnikom, literárnym teoretikom.
Študoval v Nemecku v Rabe a v Halle a po štúdiách v Nemecku prišiel na lýceum do Bratislavy, kde sa stal členom spoločnosti česko-slovanskej, ktorej cieľom bola vlastenecká výchova v materinskom jazyku. Jej zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka.
V roku 1843 sa Štúr, Hurban a Hodža na Hurbanovej fare v Hlbokom dohodli na novej kodifikácii spisovného jazyka. Básnik Ján Hollý ich reformu schválil. Za základ si vzali stredoslovenské nárečie a uzniesli sa na fonetickom pravopise ( píš ako počuješ ).
Potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny odôvodnil Ľudovít Štúr v spise Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí v r. 1846.
Základy gramatiky objasnil v knihe Náuka reči slovenskej v r. 1846
Od roku 1845 do roku 1848 začal vydávať Slovenskje národňje noviny s literárnou prílohou Orol tatránski. Žiadal v nich zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu, priemyslu a rozšírenie národného školstva. Svoje požiadavky tlmočil Štúr aj ako poslanec za mesto Zvolen v uhorskom sneme (1843-1848). Štúrova básnická tvorba nie je rozsiahla. Svoju prvú básnickú zbierku uverejňoval v češtine ako cyklus básní Dumky večerní. V básniach Spevy a piesne opisuje svoju mladosť, straty ideálov, svoj rodný kraj i stratu svojich najbližších.
Posledné roky života prežil Štúr v Modre, kde v roku 1856 zomrel na následky zranenia pri poľovačke. Tu je aj pochovaný a je tu zriadené i múzeum. Štúrovci

Štúrovci žiadali sociálne práva pre Slovákov ale brzdila ich pri tom vlna maďarizácie. Štúrovci ako prví ukuli Slovákom spoločný kultúrny a sociálny program. Aj osamostatnenie slovenčiny je jedným z ich činov. Štúrovské argumenty sa vzťahovali na protirečenie bibličtiny a obhajovanie slovenčiny. Básnili, rečnili, vydávali a budovali. Básnili o národe, vlasti, slobode, o vesmíre, o pravlasti všetkých básnikov, o domove, o blížnych, o sebe a o vlastnom osude. Na ich diela priamo vplýval život.

Zdroje:
Výcuc zo všetkých informácií -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk