Demostenes sa narodil v roku 384 pred n. l. v Aténach a celý jeho život bol spätý s osudmi aténskeho štátu, ktorého politiku mnoho rokov ovplyvňoval. Pochádzal z bohatej rodiny, pretože jeho otec bol bohatým výrobcom zbraní. Ten však skoro zomrel a jeho majetok spravovali traja poručníci, ktorý ho však premrhali. Neskôr sa s nimi súdil, spor vyhral, ale späť dostal len malú časť dedičstva. Zásady právnickej výrečnosti si osvojil u rečníka Isaia, ktorý bol odborníkom v sporoch o dedičstvo. Isaios sa stal slávnym najmä práve preto, že bol Demostenovým učiteľom. Demostenes sa sám neskôr živil ako logograf a písal obhajobné reči pre občanov, ktorí sa súdili a nevedeli sa dosť dobre vyjadrovať. Veľa sa rozpráva aj o jeho vytrvalej statočnosti, ktorou premáhal pri rečnení svoje telesné nedostatky a chyby. Jeho rečnícka činnosť mu umožnila, že už v roku 359 pred n. l. bol zámožným občanom a mohol byť politicky aktívny, začínal ako výkonný rečník na súde. Údaje o počte rečí, ktoré mal napísať alebo predniesť, sa líšia. Najnižší odhad je približne 40, najvyššie odhady sa pohybujú okolo 60. Medzi nepravé patria najmä súkromné obhajoby. Najznámejšie sú: Reč za slobodu Roďanov; Prvá, Druhá, Tretia reč proti Filippovi; Reči olynthské (3); O mieri; Reč o veciach chersoneských a Reč o venci. Demostenes zomrel v roku 322 pred n. l. – spáchal samovraždu, aby sa nedostal do rúk nepriateľom. Ešte predtým bol vo vyhnanstve.

Keďže Demostenes pôsobil v aténskej demokracii, nazývame ho aj jej hovorcom, budú zaujímavé jeho názory na niektoré jej orgány, ďalej na rečníkov, oligarchiu a na monarchiu, pretože bol známym odporcom Filippa II.
Demostenovým ideálom demokracie bola demokracia v Periklovej dobe. Vtedy politici občanom nelichotili. Vtedy bol ľud pánom štátnikov a rozhodoval o všetkých odmenách. Vyčíta im, že nemajú morálne a politické vlastnosti ich predkov. Kritizuje ich aj ďalej, pretože nechcú prispievať na vojnu a ani slúžiť vo vojsku, pestujú politikárčenie a spásu hľadajú v rečiach a nie v činoch. Ľahkomyseľne prijímajú rozhodnutia, ale ich neplnia. V Olynthských rečiach sa zaoberá aj kritikou snemu, kritizuje tých rečníkov, ktorý v diskusii hovoria ako poslední. Doslova útočí na zlých politikov, ktorí sa obohacujú na úkor obce, hovoria podľa želania poslucháčov alebo sú dokonca Filippovými agentmi, ktorý si ich kúpil za peniaze. Pripisuje im aj vinu za nezodpovedné počínanie Aténčanov.