Podľa neho je ľahké hlasovať, keď hlasujúci za zlé rozhodnutia nenesú žiadnu osobnú zodpovednosť. Občania sú zas rozmaznaní a správajú sa ako malé deti. Demostenes sa často zaoberal otázkou politického vodcu – rečníka. Dobrý politik nesmie predovšetkým ľudu lichotiť a hovoriť len to, čo poslucháči chcú počuť. Nemá zas stále len kritizovať, ale aj ukázať spôsob, ako prekonať problémy a ťažkosti. Občanov by mal zaujať tým, čo pokladá za najlepšie a o tom aj rozprávať. Nemá vytyčovať nesplniteľné veľkolepé plány, ale reálne a konkrétne úlohy. Hovorí aj o tom, že v Aténach nie je bezpečné byť práve takýmto politikom. Má dávať prednosť tomu, čo je najlepšie a sľubuje záchranu a nepreferovať veci, ktoré sú najľahšie a najpríjemnejšie. V Reči o venci si kladie otázku, aké sú hranice politickej zodpovednosti, za čo vlastne môže byť politik v demokratickom štáte zodpovedný. Nemôže byť zodpovedný za všetko, pretože často o veciach môže rozhodnúť aj náhoda. Preto ho občania nemajú posudzovať len podľa výsledkov, ale aj podľa zámerov. Občania by sa mali držať toho, čo majú všetci slobodní ľudia spoločné od prírody – nedôverčivosti. Mali by si ju strážiť a držať sa jej pri rozhodovaní. Dobre premyslel oblasť, ktorá sa týka vojenstva. Aspoň určitú časť vojska, ktoré bolo v tej dobe prevažne žoldnierske, musia tvoriť aténski občania a vojenských veliteľov musia bezpodmienečne voliť občania. Udáva dokonca správne počty vojakov. To malo zaistiť dostatočnú znalosť situácie tak, aby snem občanov mohol na základe získaných informácií a skúseností kontrolovať veliteľov a vojakov a hlavne správne rozhodovať o vojenských akciách. O vojakov by sa mali aj dobre starať, aby žoldnieri neodišli slúžiť niekomu inému. Predtým však, ako pôjdu bojovať proti vonkajšiemu nepriateľovi, musia najprv poraziť nepriateľa v samotnej obci (vnútorného), ak chcú zvíťaziť. Kritizuje Aténčanov, pretože u nich je možné hovoriť beztrestne v prospech nepriateľov. Zaujímavý je jeho vzťah k nedemokratickým formám vlády. V tomto smere ho veľmi ovplyvnila životná skúsenosť s Filippom. Jeho spôsob vlády označuje ako kráľovládu a má aj niektoré výhody, pretože sám o všetkom rozhoduje, je zároveň vojvodcom, vladárom a správcom financií, osobne sa zúčastňuje všetkých vojenských akcií, má k dispozícii stále vojsko, môže dopredu zvážiť, čo chce urobiť a nemusí sa o tom s nikým hádať. Samozrejme, Demostenes tieto „výhody“ celkom prirodzene neoceňuje, pretože ich Fillipos využíval proti gréckym štátom.