Jeho moc charakterizoval aj ako tyraniu, pretože svoju moc udržiaval násilím a nikto nemá vládnuť a získať moc, keď pácha bezprávie, krivo prisahá a klame. Navyše, jeho poddaní majú nedostatok a stále len nariekajú. Jeho spoločníci sú len lupiči, pochlebovači a opilci. Aj keď má Filippos vojenskú prevahu, Demostenes by si aj tak vybral len grécku stranu – demokraciu, keby si mohol vybrať. Každý kráľ a každý tyran je nepriateľom slobody a protivníkom zákonov, preto upozorňuje občanov, aby si našli takého „pána,“ ktorý je ochotný zúčastniť sa vojny. Ako hlavné nevýhody tejto formy vlády uvádza aj skutočnosť, že kráľa hocikto nenávidí a bojí sa ho. Závidia mu dokonca jeho najlepší priatelia.
Ďalšou nedemokratickou formou vlády je oligarchia, ktorá podľa neho znamená neslobodu. So slobodnými ľuďmi je ľahké uzavrieť mier, no s neslobodnými je nebezpečné uzavrieť aj priateľstvo, pretože nie je možné, aby boli oligarchovia priaznivo naklonený ľudu, ktorý si obľúbil občiansku rovnosť. Za hlavných nepriateľov pokladá tých, ktorí, rušia slobodné zriadenia obcí a menia ich na oligarchie. Demostenes veril v životaschopnosť (aténskej) demokracie. Bol to jediný režim, ktorý on skutočne uznával. Atény mali podľa neho viesť všetkých Grékov. O nárokoch
viesť ich vôbec nepochyboval nepochyboval ani o víťazstve nad Filippom. Lenže prežitý systém gréckych mestských štátov nedokázal vzdorovať mohutnému vojenskému náporu, ktorý prišiel zvonka, takže aténska demokracia, ktorej bol hovorcom a obhajcom, musela prekonať hlboké zmeny.