referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kvetoslava
Štvrtok, 24. októbra 2019
Demostenes životopis
Dátum pridania: 16.02.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: api
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 972
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 5m 50s
Pomalé čítanie: 8m 45s
 
Demostenes sa narodil v roku 384 pred n. l. v Aténach a celý jeho život bol spätý s osudmi aténskeho štátu, ktorého politiku mnoho rokov ovplyvňoval. Pochádzal z bohatej rodiny, pretože jeho otec bol bohatým výrobcom zbraní. Ten však skoro zomrel a jeho majetok spravovali traja poručníci, ktorý ho však premrhali. Neskôr sa s nimi súdil, spor vyhral, ale späť dostal len malú časť dedičstva. Zásady právnickej výrečnosti si osvojil u rečníka Isaia, ktorý bol odborníkom v sporoch o dedičstvo. Isaios sa stal slávnym najmä práve preto, že bol Demostenovým učiteľom. Demostenes sa sám neskôr živil ako logograf a písal obhajobné reči pre občanov, ktorí sa súdili a nevedeli sa dosť dobre vyjadrovať. Veľa sa rozpráva aj o jeho vytrvalej statočnosti, ktorou premáhal pri rečnení svoje telesné nedostatky a chyby. Jeho rečnícka činnosť mu umožnila, že už v roku 359 pred n. l. bol zámožným občanom a mohol byť politicky aktívny, začínal ako výkonný rečník na súde. Údaje o počte rečí, ktoré mal napísať alebo predniesť, sa líšia. Najnižší odhad je približne 40, najvyššie odhady sa pohybujú okolo 60. Medzi nepravé patria najmä súkromné obhajoby. Najznámejšie sú: Reč za slobodu Roďanov; Prvá, Druhá, Tretia reč proti Filippovi; Reči olynthské (3); O mieri; Reč o veciach chersoneských a Reč o venci. Demostenes zomrel v roku 322 pred n. l. – spáchal samovraždu, aby sa nedostal do rúk nepriateľom. Ešte predtým bol vo vyhnanstve.

Keďže Demostenes pôsobil v aténskej demokracii, nazývame ho aj jej hovorcom, budú zaujímavé jeho názory na niektoré jej orgány, ďalej na rečníkov, oligarchiu a na monarchiu, pretože bol známym odporcom Filippa II.
Demostenovým ideálom demokracie bola demokracia v Periklovej dobe. Vtedy politici občanom nelichotili. Vtedy bol ľud pánom štátnikov a rozhodoval o všetkých odmenách. Vyčíta im, že nemajú morálne a politické vlastnosti ich predkov. Kritizuje ich aj ďalej, pretože nechcú prispievať na vojnu a ani slúžiť vo vojsku, pestujú politikárčenie a spásu hľadajú v rečiach a nie v činoch. Ľahkomyseľne prijímajú rozhodnutia, ale ich neplnia. V Olynthských rečiach sa zaoberá aj kritikou snemu, kritizuje tých rečníkov, ktorý v diskusii hovoria ako poslední. Doslova útočí na zlých politikov, ktorí sa obohacujú na úkor obce, hovoria podľa želania poslucháčov alebo sú dokonca Filippovými agentmi, ktorý si ich kúpil za peniaze. Pripisuje im aj vinu za nezodpovedné počínanie Aténčanov.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Demosthenes: Poslední zápas Řeků o svobodu. Prel. F. Stiebitz. Praha 1940, 271 s., Demosthenova řeč o věnci. Prel. E. Novotný. Praha 1864, 100 s., Demosthenovy reči olyntské. Prel. F. X. Pelikán. Praha 1893, 37 s., Devambez, P. a kol.: Lexikón gréckej civilizácie. Prel. S. Hollá a V. Štetinová. Bratislava, Tatran 1977, 477 s., Frolíková, E.: Politická kultura klasického Řecka. Praha, Academia 1990, 102 s., Novotný, F.: Výbor řečí Demosthenových. Praha 1933, 17 s., Pečírka, J. a kol.: Dějiny pravěku a starověku I. Praha, Státní pedagogické nakladatelství 1979, 607 s., Pečírka, J. a kol.: Dějiny pravěku a starověku II. Praha, Státní pedagogické nakladatelství 1979, 607 s., Skřivan, A.: Výbor řečí Demosthenových. Praha 1889, 95 s., Stiebitz, F.: Demostenes a jeho doba. In: Poslední zápas Řeků o svobodu. Praha 1940, s. 7 – 63.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.