Lodovico bol veľmi nespokojný, že Michelangelo za Dávida dostane iba stoštyridsaťštyri florinov (šesť florinov za každý mesiac počas dvoch rokov). Michelangelo si po rozhovore s bratom Buonarrotom uvedomil, že je otcova zlatá baňa, že živí celú rodinu. Granacci usporiadal na Michelangelovu počesť oslavu, na ktorú pozval všetkých dvanásť členov Kotla, Ghirlandaiov ateliér, učňov z bývalej Medicejskej záhrady a veľa iných ľudí. Roselli (maliar, ktorého ateliér súperil s Ghirlandaiovým), člen Kotla, bol taký chorý, že ho museli priniesť na nosidlách a krátko pred svitaním Michelangelovi oznámil, že sa v prospech neho vzdáva členstva v Kotle. Michelangelo si na oslave vypočul Leonarda, ktorý rozprával o tom, ako pohŕda sochárstvom a rozhodola sa, že musí nadísť deň, keď mu jeho slová vrhe späť do tváre. Michelangelo si prevzal Ducciov blok a začal rozmýšlať nad Dávidom. Dlho premýšľal, kým si uvedomil, že jeho Dávid musí byť všeobecnejšou postavou, ktorá bude vyjadrovať odvahu. Rozhodol sa, že ho zobrazí pred bojom s Goliášom. V zime začal Michelangelo tesať Obra-Dávida. Pracoval cez deň aj v noci, prestal sa stretávať so svojimi priateľmi a chodiť na stretnutie Kotla. Po piatich mesiacoch práce priviedol Soderini do Michelangelovho ateliéru šesnástich členov výborov, ktorý si pozreli nedokončeného Dávida a rozhodli sa, že zaň Michelangelovi vyplatia štyristo florinov. V lete sa Michelangelo od Soderiniho dozvedel, že francúzskemu maršalovi - Pierrovi de Rohan, sa v dobe, keď bol vo Florencii (v roku 1494) zapáčil Donatellov bronzový Dávid, ktorý v tej dobe zaujímal čestné miesto na nádvorí Medicejského paláca, a rád by mal aj on takého. Soderini Michelangela požiadal, aby urobil kópiu.
Koncom apríla roku 1503 pozval Soderini Michelangela na obed a oznámil mu, že Stavebná huť dómu Santa Maria del Fiore si uňho objednáva sochy dvanástich apoštolov v nadživotnej veľkosti, ktorých by mal vytesať za dvanásť rokov. Odmenou za túto prácu mal byť dom s ateliérom, ktorý by Michelangelovi postavili podľa jeho vlastného návrhu. Za každú dokončenú sochu by bola na Michelangela prepísaná dvanástina domu a po dokončení celej objednávky by mu patril celý dom. Michelangelo nebol touto objednávku príliš nadšený, uvedomil si, že sa zaväzuje na najbližších dvanásť rokov svojho života, ale uvedomooval si, že túto objednávku nemôže odmietnuť, a preto zmluvu podpísal. V tejto dobe dal u zlievačov odliať kópiu Donatellovho bronzového Dávida.