Po príchode do Ríma Michelangela prijal kardinál Riario a poveril Baglioniho, aby Michelangelovi ukázal najkrajšie sochárske diela v Ríme. Na druhý deň zobral kardinál Michelangela do skladu mramoru, kde si Michelangelo vybral dvojmetrový carrarský blok. Riario neskôr Michelangelovi navrhol, aby sa presťahoval do jeho paláca, ale stále Michelangelovi nepovedal, akú sochu si z carrarského bloku želá vytesať. Baglioni Michelangela varoval, aby sa nedotýkal mramoru, kým mu kardinál nedovolí.
Michelangelo chcel využiť príležitosť a preto požiadal Baglioniho, aby mu zadovážil nahé modely, ktoré by mohlo skicovať (vo Florencii to bolo zakázané). Baglioni mu spočiatku posielal ľudí do jeho dielne, a neskôr Michelangelovi navrhol, aby s ním zašiel do kúpeľov, kde môže zachytiť stovky ľudí na jedno posedenie. Michelangelo chodieval s Baglionim do kúpeľov, skicoval nahých mužov, ale keď mu Baglioni navrhol, aby spolu zašli do zmiešaných kúpeľov pre obidve pohlavia, Michelangelo mu povedal, že ho ženské tvary nezaujímajú, pretože mužské telo je pekné pri hocijakom pohybe, pri práci, v hociktorej polohe, ale ženské telo je pekné iba vtedy, keď je absolútne nehybné. Jedného dňa stretol Michelangelo na ulici Balducciho - svojho rovesníka z Florencie, ktorý ho priviedol do domu Paola Rucellaiho, bratranca florantských Rucellaiovcov (Michelangelovej rodiny z matkinej strany). Keď sa jedného dňa Michelangelo vrátil z prechádzky do paláca, našiel tam pozvánku od Paola Rucellaiho na recepciu usporiadanú na počesť Piera de´ Medici (ktorý prišiel do Ríma a snažil sa tu zhromaždiť vojsko) a Giovanniho de´ Medici. Michelangelo bol nespokojný, pretože nemal žiadnu prácu, a preto požiadal Baglioniho, aby mu sprostredkoval stretnutie s kardinálom Riariom. Kardinál mu však zase nezadal nijaký konkrétny návrh na sochu a Michelangelo začal byť veľmi netrpezlivý. Keď sa vrátil do svojej izby, našiel tam chudú postavu v čiernom plášti na bielom habite – brata Lionarda, ktorý mu oznámil, že ho Savonarola poslal s osobitným posolstvom do Arezza a Perugie a teraz sa vracia do Viterba, aby v kláštore obnovil rehoľnú disciplínu. Požiadal Michelangela o jeden florin na cestu do Viterba a bez poďakovania odišiel. O pár dní prišiel Michelangelovi list od otca, v ktorom ho otec žiadal, aby poslal domov nejaké peniaze, ktorými Lodovico splatí svoje dlžoby. Michelangelo si uvedomil, že jeho úspory sa míňajú a začal ešte viac naliehať na kardinála Riaria, no kardianál si stále nevedel nájsť čas, aby mu povedal, čo má z carrarského bloku vytesať.
V novembri prišiel za Michelangelom brat Buonarroto a chcel si nájsť v Ríme prácu.