Manická depresia je nevyliečiteľná choroba, ktorá sa vyznačuje striedaním nálad. Mesiace ťažkej depresie sa striedajú s kratšími stavmi eufórie, keď má človek pocit, že mu patrí svet. Miloš trpel depresiami od mladosti, ale ambulantne (a nesústavne) sa začal liečiť až ako tridsaťpäťročný. Kruté depresie, sprevádzané ťažkou kožnou infekciou, nemohli kvantá antidepresív ani elektrické šoky. Miloval život a snažil sa ho prežívať naplno ale v obdobiach depresií musel pozbierať všetky svoje sily, aby ho neukončil predčasne a dobrovoľne. Od samovraždy ho uchránilo jedine vedomie, že raz príde aj tá blažená mánia. Smrti sa nebál, bral ju ako vykúpenie. Ako však povedal: „Pri mojej smole určite existuje a posmrtný život!“ No táto forma vykúpenia prišla preňho asi príliš neskoro. Z očarujúceho muža sa stal vychudnutý zlý starec, ktorý mal problémy aj so základnou hygienou. Najprv vyhasli depresie, neskôr zmysel pre realitu a 16. februára 1996 v bohnickej psychiatrickej liečebni aj život Miloša Kopeckého. Jeho život bol krásny, no zároveň veľmi tragický. Možno preto, že sa celých sedemdesiatštyri rokov snažil prispôsobiť. Lebo ako povedal jeho herecký kolega Jiří Slovák: „Miloš Kopecký bol výnimočný. V tomto svete plnom trojuholníkov on bol kruh. No, nevedno prečo, stále sa snažil stať sa trojuholníkom.“.