Michelangelo Buonarroti (1475-1564) sa narodil v Caprese v Toskánsku - provincii Talianska. V útlom detstve sa jeho rodina presťahovala do Florencie a Michcelangelo bol poslaný k opatrovateľke. Či to bol osud či nie, rodina, s ktorou žil, bola rodinou kamenníka a Michelangelo vždy tvrdil, že jeho záujem o kameň prameni z tejto doby. Michelangelo mal vždy umelecké ambície a po absolvovaní školy sa stal učňom Domenica Ghirlandaia - úspešného florentského malira fresiek. Ghirlandio skoro rozpoznal Michelangelovu genialitu a roku 1489 ho poslal študovať do socharskej dielne Bertolda.
Neskôr potom Michelangelova zručnosť zaujala Lorenza de Medici, tehdajšieho florenského panovníka. Mladý sochar začal žiť na jeho dvore, kde spokojne pracoval a študoval až do Lorenzovej smrti. Potom sa vratil do otcovského domu a ako jeho starší súčasník Leonardo da Vinci začal s dychtivým záujmom študovať anatómiu. Bolo mu dokonca udelené zvláštne povolenie pitvať tela v kostole Santo Spirito výmenou za vytesanie dreveného krucifixu ( kríž so sochou pribitého Krištovho tela ) pre tamojšieho farára.


FLORENCIA A RIM:

V následujúcich rokoch sa Florencia stala politycky nestabilná. Veľa ,,nových" kazatelou prorokoalo jej úpadok a v roku 1494 mesto dobyl Karol II. Michelangelo z Florencie utiekol. Roku 1496 bol povolaný do Ríma. Tu, okrem iných práci, vytesal slávnu Pietu (trúchliacej Panny Márie s Kristovým telom po zložení kríža). Táto výnimočná socha mu priniesla veľké uznanie a Michelangelo bol prehlašovaný za najlepšieho sochara Talianska, čo mu zaručovalo po celý život prestížne, často však veľmi zložité zákazky.
Michelangelo sa vrátil do Florencie, kde vytvoril v rokoch 1502-1504 päťmetrovu sochu Davida. Roku 1505 bol povolaný do Ríma novým pápežom Júliom II., prvým zo siedmych pápežov, pre ktorých Michelangelo pracoval. Július si želal, aby preňho Michelangelo postavil hrobku. Mal to byť obrovský monument s viacej než 40 sochami. Iba vyberanie kameňa pre stavbu hrobky zabralo 8 mesiacov. Behomtejto doby však papežovi došla trpezlivosť a od svojho zámeru ho vyhodil. Horko sklamaný opustil Michelangelo Rím, ale bol okamžite povolaný speť, aby tentokrát prívetivejšiemu Júlisovi , ktorý sa chcel nechať zvečniť prostredníctvom obrej bronzovej sochy. S nádejou, že po dokončení tejtozákazky bude môcť opäť pracovať na stavbehrobky, sa Michelangelo musel rozlúčiť potom, čo pápež opäť zmenil plány a zadal muprevedenie výzdoby stropu v Sixtínskej kaplnke.