Michelangelo protestoval s tím ,že malba nieje jeho skutočným oborom, ale pápež na zákazke trval, a tak umelec započal svoje majstrovské dielo. Onedlho bol ohromený výkonnosťou a obtiažnosťou tejto úlohy a prepustil všetkych svojich pomocníkov, aby svoje dielo mohol dokončiť sám. Trvalo mu to štyry roky (1508-1512).
V roku 1527 bol Rím pod vládou Karola V., Michelangelo obdržal poverenie k budovaniu opevnení. Obával sa však zrady a roku 1529 utiekol do Benátok.
V Ríme medzitým nastúpil pápež Klement II. a Michelangelo sa vrátil do Florencie, aby dokončil kaplnku Mediciových. Dotvoril hrobky Giuliana a Lorenza de Medici a ešte v tom istom roku 1534 opustil Florenciu, aby sa už nikdy nevrátil. Odcestoval do Ríma, kde pracoval na oltári Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne. To je miesto, kde sa zrodil jeho Psledný súd, na ktorom pracoval od roku 1535 do roku 1541.


HEROICKÁ VÍZIA:

Dôležitosť Michelangelových práci spočíva v absolutnom pochopení a obdivu k človeku a jeho veľkosti, ktoré vo svojich dielach vyjadroval. Renezančné filozofie pozerala na človeka ako na stred vesmíru, torým sa meralo všetko , a Michelangelo dosiahol tejto vízie idealizácie ľudskej formy.
Bol ovplyvnení maliarom Masacciom a socharom Donatelom, ale jeho najväčšou inšpiráciou bola antika. V poslednom súde použil Michelangelo rôzne tvary a formy ľudského tela k odhaleniu citov a emócií v mysliach všetkych zobrazných postáv. Niektoré z nich sa zvíjajú a krútia, kritici sa domnievajú, že umelec tím zobrazil svoj osibný pocit marnosti. Zoznam pohybov a gest na tomto obraze svedčí o Michelangelovek hlbokej znalosti ľudského tela a jeho funkcií. Michelangelo študoval a poznal pozíciu každého svalu, kosti a šľachy a nikdy nezobrazil tú istúpozíciu dva krát v inom zo svojich diel, bol schopný predstaviť si každý sebamenší detail vo svojej výnimočnej pamäti.


ARCHTEKT:

Michelangelo sa vždy považoval za sochára a i jeho malby sa vyznačujú určitým priestorovým pojatím. Viacmenej posledných troch rokoch svojho života sa umelec zaoberal predovšetkým architektúrou. V tomto oboru dosiahol tak isto pozoruhodných výsledkov ako v sochárstve. Pápežovia, postupne dosadzovaní do svojho úradu, zadávali Michelangelovi veľké zákazky. Najdôležitejším z nich bola stavba chrámu sv. Petra, ktorá započala za životapápeža Júlia II. roku 1506. Tak isto ako v prípade Sixtínskej kaplnky si Michelangelo najprv odopieral tak veľkú úlohu, ale nakoniec súhlasil a pustil sa do práce. Bohužial, toto dielo už nestačil dokončiť. Zomrel 1. Februára 1564.