Jozef Ignác Bajza životopis

BAJZA, Jozef Ignác - spisovateľ (5. 3. 1755 Predmier, okr. Žilina -
1. 12. 1836 Bratislava). Otec Ondrej B., matka Barbora, rod. Blašková,
súrodenci Judita (1752-?), Mikuláš (1761-?) a Juraj (1764-).
Základnú školu navštevoval pravdepodobne v Predmieri, vyššie
školy asi v Žiline, 1777-80 študoval teológiu na univerzite vo Viedni. Od 1780 pôsobil ako r. k. kaplán v Trnave, 1783-1805 správca fary
v Dolnom Dubovom, 1805- I 5 farár v Prietrži, 1815-28 v Zbehoch, od
1828 kanonik bratislavskej kapituly.

Prívrženec osvietenských reforiem Jozefa IL, písal prevažne v klasi-
cistickom duchu. R. 1782 pripravil do tlače zbierku Rozličních veršuv,
kt. obsahovala 300 epigramov konvenčného i kritického zamerania
a preklady satirika Johna Owena (nevyšli), 1783 1. časť románu René
mlád'enca príhodi a skúsenosťi, 2. časí mala vyjsť 1785, ale cirk. cenzúra
jej tlačenie zastavila (zachovali sa 2 nedotlačené exempláre), najmä pre
kritický postoj k neporiadkom v kláštoroch. Odmietal v ňom nábožen-
ský barokový a cirk. formalizmus, vyslovoval sa aj za používanie nár. jazyka v liturgii proti latinčine, v intenciách humanizmu upozorňoval
na profánne motívy v umení. Ideovo vychádzal z dielka čes. kňaza BAJZA,
Jozef Ignác - spisovateľ (5. 3. 1755 Predmier, okr. Žilina - 1.12. 1836
Bratislava).

Otec Ondrej B., matka Barbora, rod. Blašková,
súrodenci Judita (1752-?), Mikuláš (1761-?) a Juraj (1764-).
Základnú školu navštevoval pravdepodobne v Predmieri, vyššie
školy asi v Žiline, 1777-80 študoval teológiu na univerzite vo Viedni. Od 1780 pôsobil ako r. k. kaplán v Trnave, 1783-1805 správca fary
v Dolnom Dubovom, 1805- I 5 farár v Prietrži, 1815-28 v Zbehoch, od
1828 kanonik bratislavskej kapituly.

Prívrženec osvietenských reforiem Jozefa II, písal prevažne v klasi-
cistickom duchu. R. 1782 pripravil do tlače zbierku Rozličních veršuv,
kt. obsahovala 300 epigramov konvenčného i kritického zamerania
a preklady satirika Johna Owena (nevyšli), 1783 1. časť románu René
mlád'enca príhodi a skúsenosťi, 2. časí mala vyjsť 1785, ale cirk. cenzúra
jej tlačenie zastavila (zachovali sa 2 nedotlačené exempláre), najmä pre
kritický postoj k neporiadkom v kláštoroch. Odmietal v ňom nábožen-
ský barokový a cirk. formalizmus, vyslovoval sa aj za používanie nár. jazyka v liturgii proti latinčine, v intenciách humanizmu upozorňoval
na profánne motívy v umení. Ideovo vychádzal z dielka čes.

kňaza
Faustína Procházku De saecularibus liberalium artium in Bohemia et
Moravu, tieto tendencie aplikoval svetským motívom lásky. Umelecky
Faustína Procházku De saecularibus liberalium artium in Bohemia et
Moravu, tieto tendencie aplikoval svetským motívom lásky.

Pôsobivejší je 1. diel románu, kým 2. diel je skôr cestopisom, kt. poúčal
a poukazoval na nedostatky. Novátorstvo tohto prvého slov. románu je
aj v jazyku, prvom pokuse o uplatnenie spis. slovenčiny v umeleckej
literatúre. Tento pokus sa však nevydaril a vyvolal kritiku bernolákov-
cov. Jeho jazyk nevychádzal z pevne stanovených gramatických zásad. Svojím slovníkom a pre slovenčinu neprirodzenou skladbou sa takmer
úplne vyradil zo súvekej i neskoršej spoločenskej recepcie. Úlohu
jazykového normotvorcu podoprel aj spisom praktického zamerania
Právo o živení faráruv. Vyjdeme prvého spisu v bernolákovskej
slovenčine, Fándlyho Dúvernej zmlúvy, mu dalo podnet k ostrým
anonymným polemikám. Na jeho polemické brožúry Odporné smlúvá-
ní a Anti-Fándly odpovedal Bernolák dielom Toto maličké písmo
(1790). Zbierka časomerných a sylabotonických veršov Slovenské
dvojnásobné epigrammata podnietila Bernoláka k polemike Ňečo
o epigrammatéch. V poslednej zbierke veršov Príkladi ze svatého
Písma, založenej na rytmike koncového amfibrachu, použil pre tradičné
sylabické veršovníctvo i nezvyčajné básnické ozdoby (metafory, antité-
zy, presahy, polysyndetické spojenia a prirovnania). Umeleckým
nedostatkom sú stereotypné koncové rýmy jednotlivých štvorverší. Vydanie kázní Kresťánského katolíckeho náboženstva možno pokladať
za ukážku jedného zo siedmich druhou kázní, t. j. vo veršoch, kt. je aj
oneskorenou odpoved'ou na Bernolákovu polemiku Ňečo o epigramma-
téch. Formou vecpej odpovede publikoval zbierku poviedok, anekdot
a hádaniek Veselé učinki a rečení, na kt. nadviazal Fándly polemikou
Ešče ňečo o epigrammatech. Napriek výhradám voči bernolákovčine
člen Slov. učeného tovarišstva, známy ako obrodenec mecenášskeho
typu, kt. 1834 privítal založenie Spolku milovníkov reči a literatúry
slovenskej. .