Pavol Peter Gojdič životopis

Ak by sme sa riadili heslom: „Kresťan, ktorý neuskutočňuje Božie slovo, nemôže reprezentovať Krista.“, bude určite správnym a pravým reprezentantom mučeník a biskup Gréckokatolíckej cirkvi Pavol Peter Gojdič.
Narodil sa 17. júla 1888 v rodine gréckokatolíckeho kňaza Štefana Gojdiča a matky Anny (rodenej Gerberyovej) v Ruských Pekľanoch. Základné vzdelanie nadobudol v Cigeľke, Bardejove a v Prešove. Po skončení gymnaziálnych štúdii pokračoval v štúdiách teológie v rokoch 1907 až 1911 v Prešove a Budapešti. Kňazskú vysviacku prijal z rúk biskupa Dr. Jána Vályiho dňa 27. augusta 1911 v prešovskej katedrále. Chcel žiť v tichosti, a preto dňa 20. júla 1922 vstupuje do kláštora otcov baziliánov v Mukačeve a prijíma rehoľné meno Pavol. Aj napriek túžbe žiť v tichu kláštorných múrov je 14.septembra roku 1926 menovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. Biskupskú vysviacku prijal v bazilike svätého Klementa v Ríme 25. marca roku 1927. Jeho biskupským heslom bolo: „Boh Ľubov, žubim jeho.“ (Boh je Láska, milujme ho.) V tomto duchu riadil prešovskú eparchiu až do roku 1950. Počas obdobia kedy sa o eparchiu staral, do nej povolal nové rehoľné rády ako: Sestry Kongregácie Služobníc Nepoškvrnenej a reformovaných otcov rádu Sv. Bazila Veľkého.
Počas svojho skutočne plnohodnotného a významného života okrem iného založil a vybudoval sirotinec, založil katolícke gymnázium, podporoval chlapčenský ústav - Alumneum, rozšíril dievčenský internát, atď. Sirotinec mali na starosti sestry Služobnice a správu dievčenského internátu sestry Baziliánky.
Otec biskup Gojdič bol skutočným kamarátom všetkých detí a mladých ľudí v Prešove, seminaristov nevynímajúc. Raz týždenne prichádzal do seminára a pre bohoslovcov mal pripravenú duchovnú prednášku spojenú s praktickým riešením mnohých problémov a ťažkostí súvisiacich s teologickou a duchovnou formáciou bohoslovcov. Dr. Myrón Podhájecký v liste o. Mariánovi Potašovi spomína: "Všetci bohoslovci sa zhromaždili v zasadačke a vo svätej tichosti očakávali, kedy sa otvoria dvere a v nich sa objaví milá tvár otca biskupa. Konferencie boli veľmi poučné a praktické, čím zanechali na bohoslovcoch nezabudnuteľné dojmy. Taktiež nebolo skúšok, či to už polročných alebo koncoročných , na ktorých by otec biskup chýbal. Sám chcel poznať každého bohoslovca, chcel vedieť aké má vedomosti z teológie, filozofie a asketiky, aby v budúcnosti vedel, aké požiadavky môže na toho, ktorého bohoslovca klásť.

Na prítomnosť otca biskupa sa študenti teológie vždy veľmi tešili, keďže im vedel ponúknuť na ich ťažkosti jednoduché riešenia."
Rokom 1950 sa začala písať nová epocha seminára. 14. apríla 1950 boli oficiálne zlikvidované rehoľné rády v Československu a o ďalších štrnásť dní sa uskutočnil tzv. Prešovský sobor, kedy predstavitelia vlády zrazili gréckokatolícku cirkev k zemi. Bohoslovecká akadémia bola násilne zatvorená a otec biskup Gojdič spolu so svojím pomocným biskupom Hopkom boli internovaní. Po istom procese bol Gojdič odsúdený na doživotné väzenie. Odviedli ho do samotky do Vadovíc, neskôr ho previezli do Leopoldova a Ilavy. Vo väzení prežil 13 rokov. Veľkou túžbou otca biskupa bolo zomrieť zaopatrený sviatosťami a na deň svojich narodenín. Obe túžby sa mu splnili. Jeho spoluväzňom v posledných chvíľach života bol ošetrovateľ František Ondruška, ktorý potvrdil, že sa otcovi Gojdičovi splnilo jeho prianie, teda zomrel dňa 17. júla 1960 na následky chorôb zapríčinených tamojším zlým zaobchádzaním. . Pochovaný bol bez akýchkoľvek pôct na väzenskom cintoríne v hrobe bez mena pod väzenským číslom 681. S otcom biskupom Gojdičom, v roku 1950, zmizol z tváre sveta aj seminár. Mnohí si mysleli, že naveky. Ale Boh sa postaral o svojich verných. V roku 1968 bola činnosť gréckokatolíckej cirkvi obnovená, lenže v dôsledku normalizácie sa plány na obnovu Bohosloveckej akadémie nedali realizovať. Bohoslovci však začali študovať. Hoci v obmedzenom počte, ale študovali! Pod svoje ochranné krídla ich prikryla Rímskokatolícka Cyrilometodská bohoslovecká fakulta v Bratislave. Obnoviť seminár a bohosloveckú fakultu sa podarilo až o 23 rokov, v roku 1990, kedy Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta pôsobila ako súčasť Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Seminár sídlil v budove bývalého sirotinca na Sládkovičovej ulici. Po rozsiahlej rekonštrukcii starej budovy, pri posviacke v roku 1996, dostal seminár novú tvár i nové meno: Gréckokatolícky kňazský seminár biskupa Petra Pavla Gojdiča. Od roku 1998 je Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta súčasťou novovzniknutej Prešovskej univerzity v Prešove. V seminári od roku 1992 vychádza časopis gréckokatolíckych bohoslovcov - Prameň. V nasledujúcom roku tu vzniká Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, ktorý umožňuje vykonávať rôzne aktivity seminaristov. Túto tradíciu, liturgiu a obrad od roku 1993 reprezentuje aj Seminársky zbor svätého Romana Sladkopevca pod vedením dirigenta Pavla Vasiža. Modernou hudbou a evanjelizáciou mládeže sa zaoberá bohoslovecká hudobná skupina - Anastasis, ktorej prvé počiatky sa dajú datovať do decembra roku 1994.

Mimo týchto aktivít sa niekoľko bohoslovcov stará o duchovný život sluchovo postihnutých detí, chorých a starých občanov Prešova. Aktívne sa zapájajú tiež do organizácie Stretnutí gréckokatolíckej mládeže. Na histórii prešovského seminára vidieť, že Boh je a bol s nami po všetky dni, aj v tých najťažších obdobiach.

Posledný dátum, kedy sme si pripomenuli pre cirkev významnú osobnosť – otca biskupa Pavla Petra Gojdiča je 4. novembra 2001 kedy bol vyhlásený Svätým Otcom Jánom Pavlom II. za blahoslaveného.