Ak by sme sa riadili heslom: „Kresťan, ktorý neuskutočňuje Božie slovo, nemôže reprezentovať Krista.“, bude určite správnym a pravým reprezentantom mučeník a biskup Gréckokatolíckej cirkvi Pavol Peter Gojdič.
Narodil sa 17. júla 1888 v rodine gréckokatolíckeho kňaza Štefana Gojdiča a matky Anny (rodenej Gerberyovej) v Ruských Pekľanoch. Základné vzdelanie nadobudol v Cigeľke, Bardejove a v Prešove. Po skončení gymnaziálnych štúdii pokračoval v štúdiách teológie v rokoch 1907 až 1911 v Prešove a Budapešti. Kňazskú vysviacku prijal z rúk biskupa Dr. Jána Vályiho dňa 27. augusta 1911 v prešovskej katedrále. Chcel žiť v tichosti, a preto dňa 20. júla 1922 vstupuje do kláštora otcov baziliánov v Mukačeve a prijíma rehoľné meno Pavol. Aj napriek túžbe žiť v tichu kláštorných múrov je 14.septembra roku 1926 menovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. Biskupskú vysviacku prijal v bazilike svätého Klementa v Ríme 25. marca roku 1927. Jeho biskupským heslom bolo: „Boh Ľubov, žubim jeho.“ (Boh je Láska, milujme ho.) V tomto duchu riadil prešovskú eparchiu až do roku 1950. Počas obdobia kedy sa o eparchiu staral, do nej povolal nové rehoľné rády ako: Sestry Kongregácie Služobníc Nepoškvrnenej a reformovaných otcov rádu Sv. Bazila Veľkého.
Počas svojho skutočne plnohodnotného a významného života okrem iného založil a vybudoval sirotinec, založil katolícke gymnázium, podporoval chlapčenský ústav - Alumneum, rozšíril dievčenský internát, atď. Sirotinec mali na starosti sestry Služobnice a správu dievčenského internátu sestry Baziliánky.
Otec biskup Gojdič bol skutočným kamarátom všetkých detí a mladých ľudí v Prešove, seminaristov nevynímajúc. Raz týždenne prichádzal do seminára a pre bohoslovcov mal pripravenú duchovnú prednášku spojenú s praktickým riešením mnohých problémov a ťažkostí súvisiacich s teologickou a duchovnou formáciou bohoslovcov. Dr. Myrón Podhájecký v liste o. Mariánovi Potašovi spomína: "Všetci bohoslovci sa zhromaždili v zasadačke a vo svätej tichosti očakávali, kedy sa otvoria dvere a v nich sa objaví milá tvár otca biskupa. Konferencie boli veľmi poučné a praktické, čím zanechali na bohoslovcoch nezabudnuteľné dojmy. Taktiež nebolo skúšok, či to už polročných alebo koncoročných , na ktorých by otec biskup chýbal. Sám chcel poznať každého bohoslovca, chcel vedieť aké má vedomosti z teológie, filozofie a asketiky, aby v budúcnosti vedel, aké požiadavky môže na toho, ktorého bohoslovca klásť.