Okolo 1720 ho obvinili,
že študijné cesty po Uhorsku, na kt. skúmal prírodné podmienky
jednotlivých oblastí a možnosti ich ekonomického využitia, využíva na
špionáž pre cudzie mocnosti. Tomuto obvineniu sa ubránil a svojou
vedeckou prácou získal verejné uznanie, nezvyklé na ev. vzdelanca:
cisár Karol VI. financoval vydávanie jeho vlastivedných práv, vysoká
kat. cirk. hierarchia vydávanie hist. prameňov, zlatú medailu s vlast-
ným portrétom mu venoval pápež Klement XII.

Uh. vlastenec, kt. sa však úplne nestotožňoval s dobovým patriotiz-
mom uh. šľachty. Vo verejnej, pedagogickej a vedeckej činnosti venoval
veľké úsilie vzájomnému pochopeniu a zblíženiu národov Uhorska. Jeho rodina bola nem., jeho synovia sa stali nem. vzdelancami, ako
farár nem. církvi sa zameral na dejiny a súčasný stav Nemcov
v Uhorsku. Za vládnúci národ pokladal Madarov, resp. mad. šľachtu;
v prospech mad. kultúry vykonal najviac v histórii, jazyku a literatúre. Nezabudol ani na svoj slov. póvod, slov. povedonůe prejavil v mnohých
právach: v Notitiách vyzdvihol populačnú silu, pracovitost a podnika-
vost slov. ľudu, pri opise národnostných bojov v mestách očividne
podporoval Slovákovi proti nem. patriciátu, vyzdvihol schopnost slov. vzdelancov plebejského póvodu, v duchu Maginovej Apológie, kt.
výskumu prameňov k dejinám Uhorska. Plánoval vydať 3 zv., v každom
po 10 prameňoch. Vyšiel iba 1. zv., z dalšieho 2 pramene, ostatné zostali
v rkp. Jednotlivé časti venoval významným magnátom al. kat. cirkevným hodnostárom, prevažná časť prameňov sa vzťahovala na uh. dejiny 16. a 17. stor.

Jeho hl. životným dielom bol projekt komplexného vlastivedného
hist.-geografického výskumu Uhorska. Podľa rkp. diela (Descriptio
Hungariae) slov. exulanta v Nemecku K. Parschitia vypracoval
1718-19 dotazník opisu uh. stolíc, 1723 svoj projekt Posol starého
a nového Uhorska (Hungariae.. prodromus). Podľa neho mal staré
Uhorsko spracovať v 4 knihách (Skýtska, Hunská, Avarská, Madar-
ská), nové v 3 knihách (Dejiny, Zemepis, Prírodopis). Zemepis mal
okrem všeobecného geografického opisu obsahovať hist.-geografický
obraz všetkých 48 uh. stolíc. Prírodopis mal mať 14 častí. Z tohto
projektu sa realizovala iba kniha Zemepisu - Notitia. Z jej plánova-
ných 6-7 zv. vyšli 4: 1. zahrnuje hist.-geografické poznatky (notitie)
Bratislavy a Bratislavskej stolice, 2. dokončeme Bratislavskej stolice,
stolicu Turčiansku, Zvolenskú a Liptovskú, 3. stolice Pešť, Pilis a Solt,
4.