Novohradskú, Tekovskú, Hontiansku, Nitriansku a Malohontskú
stolicu. (V 5. zv. ma.li byť stolice Gemer, Šariš, Zemplín, Abov, v 6. Komárno, Ostrihom, Orava, Trenčín). Notitie ostatných uh. stolíc
ostali v rkp, v jeho rkp. pozostalosti sa zachovali takmer všetky
podklady knihy Prírodopis, sú v mad. archívoch (najmä v Budapešti
a Esztergome), jeho vdova ich 1760 predala arcibiskupovi J. Baťánovi,
časť kúpil A. F. Kollár pre Dvorskú knižnicu vo Viedni.

Skúsenosti z kolektívnych prác na Notitiách i poznatky z vyspelejších
európskych krajin ho podnietili zabezpečiť širšiu a trvalejšiu organizač-
nú bázu rozvoja vedeckého života v Uhorsku. R. 1735 vypracoval
a vrcholným uh. orgánom predložil návrh na založenie celouh. učenej
spoločnosti so sídlom v Bratislave. Mala mať 4 tr. a svojím členom
vydávať časopis Observationes Posonienses. Návrh však narazil na
odpor jezuitov a nerealizoval sa. Zakladateľ uh. vlastivednej školy, kt. principy pretrvali až do 19. stor. Vedecké práce publikoval v Miscella-
nea Berolinensia, Nova Lipsensia, Hamburger Magazín a i. (písal
v 4 rečiach).

Jedna z najväčších uh. a slov. vedeckých postáv 18. stor. (Veľká
ozdoba Uhorska-Magnum decus Hungariae), rešpektovaná aj v zahra-
ničí: člen londýnskej Royal Society, berlínskej der Wissenschaften,
jenskej Societas latina, olomouckej Societas incognitorum. 300. výročie
jeho narodenia zaradili do kalendára výročí UNESCO na rok 1984.