Móric Beňovský životopis

BEŇOVSKÝ, Móric - cestovateľ, kráľ Madagaskaru, dôstojník (20. 9. 1746
Vrbové, okr. Trnava - 23. 5. 1786 Mauretánia, Madagaskarská ľudová
republika). Gróf, prislušník šľachtického rodu B. pôv. z Maršovej-Beňova.
Otec plk. Samuel B., matka Rozália, rod. Révayová (?-1760), vdova po gen.
Peštvármedeiovi, mal 2 sestry a 2 bratov, z nich František, dôstojník,
dobrodruh, okolo I780 pôsobil na Karibských ostrovoch, strýko Ján Révai,
spišský biskup. Manželka Zuzana, rod. Honschová ( 1750-1815), dcéra
mäsiara zo Spišskej Soboty, mal 3 dcéry a 2 synov.

Detstvo strávil vo Vrbovom, pred 1764 vstúpil do armády, 1769-71 zajatý
a väznený v Rusku, od 1772 vo funkciách alebo ako súkromník pôsobil vo
Francúzsku, habsburskej monarchii, Veľkej Británii, USA, na ostrove
Madagaskar, 1776 jeho kráľ.

R. 1760 mu zomrela matka a dedičstvo po nej zaujali jej dcéry z prvého
manželstva. Staral sa o ml. súrodencov a viedol spory so švagrami. Po
krátkom pobyte v armáde sa zdržiaval na Spiši, 1764 ho v Levoči súdil
i za odpadlíctvo od katolicizmu, v júni 1765 sa násilím zmocnil dedičného
majetku v Hrušovom pri Vrbovom, kt. zaujal švagor Bertalanfi. Zato
obžalovaný pred stoličným súdom v Nitre, pred ukončením súdneho
rokovania ušiel do Poľska, čím porušil mandát Márie Terézie o zákaze
opustenia monarchie. R. 1767-68 sa pohyboval v spišských mestách
daných do zálohu Pol'sku, v júli 1768 väznený na Ľubovnianskom hrade
za pokus zorganizovať vojenskú jednotku. Do monarchie sa znovu vrátil
asi koncom 1777 alebo zač. 1778, ked' z Beckovskej Viesky písal list
franc. Min. námorníctva a kolónií, v auguste 1778 prijatý do cisárskej
armády a povýšený na grófa (po zmene postojov dvora k nemu, ako k
služobníkovi Francúzska, kt. kráľovnou bola jedna z príslušníčok
habsburského rodu). Jeho projekt námorného obchodu pre Uhorsko
a vybudovanie obchodnej trasy z Komárna do Rijeky však dvor neschválil,
rovnako ako projekt na pozdvihnutie námorného obchodu predložený 1780
vo Viedni. Do monarchie sa vrátil ešte 1783, ked' navštívil svoj kaštieľ v
Beckovskej Vieske á získal od Jozefa II. výsadnú listinu, kt. ho cisár vzal do
osobitnej ochrany a splnomocnil ho založiť na Madagaskare kolóniu pod
svojím guvernérstvom a cisárskou zástavou (dvor tento projekt materiálne
nezabezpečil, preto sa nerealizoval). (Po jeho smrti sa do kaštieľa v
Beckovskej Vieske presťahovala z USA jeho manželka s dcérami.)

So švagrom Pavlom Honschom slúžil v Poľsku ako rtm.

Radziwillovho pluku,
1768 pluku K. Puzawského, 1769 bojoval na strane barskej konfederácie
proti rus. cárskej armáde. Po zranení zajatý, internovaný v Kazani, odkiaľ
ušiel do Petrohradu, kde chcel nastúpiť na holand. lod', kpt. lode ho vydal
cárskej polícii. R. 1770 odsúdený do vyhnanstva na Kamčatku, väznený v
pevnosti Boľšorec-kij, kde v máji 1771 zorganizoval vzburu, pri kt. zabili
veliteľa pevnosti, vzbúrenci sa zmocnili erárnej lode Sv. Peter a na nej sa
koncom júla doplavili do portugal. kolónie Macao. Tu nadviazal styky s
franc. kruhmi a s väčšinou posádky pristál v júli 1772 vo Francúzsku. Vo
franc. službách poverený vojensko-obchodnou misiou na Madagaskare,
kde ako veliteľ v hodnosti plk. s 21 dôstojníkmi a 237 mužmi posádky
pristál vo februári 1774. Mal tam vybudovat oporný bod-faktóriu,
prostredníctvom kt. by Francúzsko nadviazalo obchodné styky s ostrovom.
Začal práce na vysúšaní močiarov, stavbe ciest a sídlisk.

Spolupracoval s domorodými kmeňmi, na slávnostnom zhromaždení
kmeňov a ich náčelníkov 1. 10. 1776 na planine Mahevelou mu udelili
titul kráľa (ampansakabé). Úsilie jeho misie však bolo väčšinou neúspešné,
následkom chorôb mala posádka koncom 1778 iba 63 príslušníkov.
Jeho účinkovanie veľmi nepriaznivo ovplyvňoval najmä konflikt, do kt.
sa už na zač. dostal s guvernérmi ostrovov Réunion a Mauritius, jeho
nadriadenými. Tí zasielali do Paríža nepriaznivé sprá.vy o jeho účinkovaní,
marili jeho návrhy a opatrenia, z ich podnetu vyslaná revizia franc. Min.
námorníctva a kolónií konštatovala nedostatky v jeho činnosti. Koncom
1776 požiadal o dovolenku a odcestoval do Francúzska, kde niekoľko
rokov bojoval o úhradu súm, kt. investoval na Madagaskare a podával
nové návrhy na jeho kolonizáciu. R. 1778 mu franc. kráľ udelil hodnost
brigadiera s ročnou penziou 4 tis. libier, všetky jeho návrhy však franc.
št. orgány zamietli. Po definitívnom krachu franc. orientácie a odmietnutí
Habsburgovcov hľadal možnosti pokračóvať v činnosti na Madagaskare,
vo Vel'kej Británii a v USA. R. 1783 podal memorandum o výprave na
Madagaskar britskej vláde v Londýne, kde 1784 člena Angl. vedeckej
spoločnosti, potomka portugal. moreplavca, J. H. Magellana menoval za
člena najvyššej rady Madagaskaru a splnomocnil ho za zástupcu vo všetkých
hospodárskych a politických veciach ostrova. Počas pobytu v Paríži 1776-77
sa zoznámil s vyslancom USA Benjaminom Franklinom, s pomocou kt. sa
neskôr pokúšal zorganizovat amer. výpravu na Madagaskar. R.

1779
odcestoval do USA a ponúkol Kongresu svoje služby, ten však jeho žiadosť
o prijatie do armády zamietol. Napokon s pomocou J. H. Magellana a
B. Franklina nadviazal styky s fou Zollichofer a Messonier v Baltimore,
kt. vytvorila spoločnost pre obchod s Madagaskarom. Na lodi Intrepid
odišiel 1784 na výpravu na Madagaskar, kde zaujal franc. obchodnú faktóriu
Foulpointe, nenadviazal však dobré vzťahy s Francúzmi. Z osady Mauretánia,
kt. vybudoval, obchodoval s kupcami v Marylande a Baltimore, hl.
obchodným artiklom boli otroci. Franc. Min. námorníctva a kolónií vyslalo
proti nemu trestnú výpravu z kolónie Pondichéry. Padol v obrannom boji
v osade Mauretánia.

Pred poslednou výpravou dal J. H. Magellanovi svoj denník, resp.
pamäti z ciest, kt. zveličovali, resp. obsahovali aj vymyslené udalosti.
Magellan ho preložil do angličtiny (pôv. napísaný po franc.) a publikoval,
odvtedy vyšiel v 17 vydaniach v 7 jazykoch.