Wolfgang Amadeus Mozart životopis

Wolfgang Amadeus Mozart (1756-1791) sa narodil v Salzburgu, na okraji rakúskych Alp. Jeho otec, Leopold, bol hudobník veľkého významu. Je opisovaný ako bezcitný človek, dychtivý využiť zázračnych darov svojho syna. Z Wolfgangových dopisov možno vyčítať, že bol láskavým a starostlivým otcom. Skorá kariéra nespôsobila Wolfgangovi nijaku ujmu. Wolfgang sám o sebe mohol byť svojhlavný a hrdý, ale charakter vyplívajúci z jeho niektorých dopisov ukazuje mladíka, ktorý bol zároveň vzdelaný a pozorný.


PRVÉ ÚSPECHY:

Mozartova kariéra zázračného dieťaťa začala v jeho siedmych rokoch, ked jeho otec ho vzal na rozsiahlu cestu po Európe. Znamenalo to, že mal príležitosť počuť značne rozmanitú hudbu a stretnúť dôležité osobnosti ako bol J. C. Bach (syn veľkého Johanna Sebastiana). Jeho posledné turné do Paríža v roku 1776 nebolo úspešné. Vznikaly problémy a napätie medzi Mozartom a jeho hlavným zamestnávateľom, Salzburským arcibiskupom. Bol dychtivý nájsť znovu zamestnanie, ale nič vhodného sa mu neponúklo. V tej dobe jeho matka, ktorá ho sprevádzala na cestách, zomrela. Nastal koniec jeho zázračnej kariéry, a začiatok rokov zralého skladateľa.
Na rozdiel od iných veľkých skladateľov Mozart nebol nikdy revolucionárom ani priekopnikom novj hudobnej techniky. Namiesto toho bol schopný čerpať to najlepšie z hudby svojho veku a vytvárať štyl neprekonatelnej krásy.


PRVÉ ZRANIE:

Mozart mal už dlhý zoznam opier, symfonií, koncertných kúskov na svojom konte. Po jeho Parížskom turné začal tvoriť majstrovské diela, ktoré mu zajistili slávu. V roku 1779 vznikla veľkolepá koncertná symfónia pre husle, violončelo a orchester. Obdržal objednávku na skutočnú operu pre Mníchovské dvorné divadlo. Výsledkom bola opera Idomeneo (1781), na libreto abého Veresca. Skusenosťami prebudená chuť po sláve a širšie umelecké perspektive, zväčšila jeho pocit marnosti v zajatí jeho zamestnania v Salzburgu. Spor vzniknutý medzi skladateľom a arcibiskupom vyústil v Mozartovo prepustenie. Vydal sa preto hladať šťastie do hlavného mesta Rakúsko-Uhorskej ríše, Viedne.
Mozart nebol prvým skladateľom, ktorý sa pustil do nezávislej kariéry, i keď musel podporovať svoju manželku a mladú rodinu. Roku 1782 sa totiž Mozart k nenávisti svojho otca oženil so speváčkou Konstanciou Weberovou. Opovrženie ani takmer nepretržité problémy, hlavne finančné, nebránily Mozartovi v tvorbe ohromného množstva skvelej hudby.

Jeho prvá viedenská opera, Únos zo serailu, z roku 1782 mu priniesla veľkú slávu.


ŠTYRY VEĽKÉ OPERY:

Mozartove dielo preukázalo brilantne inteligentný štyl. To bolo zrejme vo Figarovej svatbe (1786), čo bola opera buffa, ktorá bola veľmi úspešná. Čoskoro prišla z Prahy ďaľšia objednávka na operu. Tentokrát Mozart skomponoval Dona Giovanniho (1787), prevažne komické, ale i vážne scény ukazujúce dramatickú moc, vtedy v opere chýbajúca.
V roku 1790 sa objavila ďaľšia skvelá opera, Cosi fan tutte (doslovne-Takýto sú všetci), založená na cynickej a trochu nepravdepodobnej historke o ženskej nestálosti. Turo dramatickú operu nasledovala Kúzelná flauta (1791), Singspiel (opera s hovoriacim slovom), skoro baladická opera. Mozart ju pretvoril do alegorie dobra proti zlu. Práve keď všetko začínalo vypadať nádejne, Mozart zomrel, pravdepodobne na upchanie ladvin. Známa legenda hovorí, že práve písal zádušnú omšu (katolická omša za mŕtveho), ale neexistuje žiadny dôkaz k domnienke, že bol otrávený svojím sokom Salierim. Keby Mozart žil, určite by dal svetu viacej veľkej hudby, ale i tak čo zanechal, je už obdivuhodné, svojou kvantitou a kvalitou. Švih a pôvab a k tomu všetkému šíreho ľudského súcitu v jeho zralom majstrovskom diele miú priniesli viacej a viacej popularity, tak, že ho mnohý považujú za najväčšieho zo všetkých skladateľov.


MAJSTROVSKÉ DIELA:

Mozartova tvorba bola ohromná. Do svojej smrti - vo veku 35 rokov, napísal 626 skladieb. Zahrňujú:

Opery- Idomeneo, Únos zo serailu, Figarova svatba, Don Giovanni, Cosi fan tutte, Kúzelná flauta, Titus
Koncerty- Koncertné symfónie pre husle, violončelo a orchester, Klarenitové konc.
Symfónie- Symfónia č. 38 ,,Pražská" až 41 ,,Jupiterská", Symfónia C-dur
Chrámová hudba- Omše v C (korunovačné), Omše v C-moll
Komorná hudba- 6 Haydnovských kvartetov, Huslový kvintet v C-dur, G-moll a D-dur, Klarinetový kvintet
Zábavná hudba- Serenáda v D-dur, Serenáda v B pre 13 dychových nástrojov, Serenáda v G-dur (Malá nočná hudba).

Zdroje:

Hudebný skladatele -