Najdôležitejší bod rezolúcie hovorí o Slovákoch ako o "uhorskej vetve československého kmeňa".
Omnoho významnejšia bola porada Slovákov, ktorá bola zvolaná do Martina na 24.maja 1918. Tu vystupuje Hlinka slovami : "tísicročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť." Z Martina odchádzal s pocitom dobre vykonanej prace. Bol presvedčený, že v zväzku s bratským národom českým majú Slováci zabezpečené všetky možnosti slobodného rozvoja.

Roky 1918 - 1938
V tom čase išlo Hlinkovi a jeho spoločníkom o 2 dôležité skutočnosti : získať slovenské kňažstvo pre myšlienku spoločného štátu s Čechmi a zároveň ochrániť slovensky veriaci ľud pred pokrokárskymi a otvorene protikatolíckymi myšlienkami, ktoré k nám prúdili z českých kravin. Rovnobežne s Hlinkovým úsilím zabezpečiť existenciu nového štátu zdola, t.j. s podporou ľudu a kňažstva, usilovala sa pražská vláda nahradiť maďarskú vládnu moc nad Slovenskom česko-slovenskou.
V Hodoníne sa 5. novembra 1918 konali vládne porady. Tu skoncipovali aj slávnostný manifest, ktorý
6. novembra 1918 precitali v Skalici. Týmto symbolickým aktom sa Slovensko stáva súčasťou Česko-slovenska. V prvej slovenskej vláde nebolo rezervovane miesto ani pre jedného slovenského reprezentanta. Praha poverovala správou Slovenska svojich ľudí.
Dna 14. novembra 1918 sa konala prvá schôdzka Revolučného Národného zhromaždenia, kde T.G.Masaryka vyhlásili za prezidenta a ustanovili česko-slovenskú vládu. Boli v nej zastúpení 2 Slováci : Vavro Šrobár a M.R.Štefánik. Andrej Hlinka bol vymenovaný za jedného zo 40 slovenských poslancov Revolučného národného zhromaždenia v Prahe.
Medzi Cechmi, ktorí prichádzali na Slovensko ako vojaci, úradníci, učitelia a štátni zamestnanci, bolo veľa takých, čo prichádzali medzi zbožný slovensky ľud s protikatolíckymi predsudkami. Samozrejme, nie všetci Česi sa takto správali. No ľud ochotnejšie poukazoval na prechmaty jednotlivcov, než oceňoval obetavú prácu mnohých skutočných nadšencov z radov Cechov. Praha hneď od začiatku začala voči Slovensku uplatňovať politiku rozdeľuj a panuj. Uprednostňovala "svojich" ľudí.. Pod vplyvom takéhoto neočakávaného vývoja sa Hlinka rozhodol reaktivovať Slovensku ľudovú stranu. K jej obnoveniu došlo v Žiline 19. decembra 1918. Na prelome rokov 1918-1919, v znamení hesla Za Boha a za národ, nastupuje A.Hlinka opäť na cestu za rovnoprávnejšie postavenie Slovenska v spoločnom štáte s bratským českým národom.

HLINKOVA CESTA DO PARÍŽA V R.1919
Základným cieľom Hlinkovej cesty na mierovú konferenciu do Paríža bolo právo Slovákov na autonómiu.
Nemožno však prehliadnuť ani druhy motív.