Hlinka bol jedným z tých cirkevných hodnostárov, pre ktorého bola skromnosť jednou z najťažšie uskutočniteľných kresťanských cností.
Praha zverila moc na Slovensku Vavrovi Šrobárovi. Jeho zásahy a opatrenia boli však často až zbytočne bezohladne, takže ľud mal dojem, že na "oslobodenom Slovensku" sa iba vymenilo maďarské panstvo za české. Hlinka si oslobodenie predstavoval inak. Na jar 1919 prišla do Česko-slovenskej republiky delegácia Slovenskej ligy v Amerike, ktorá priniesla so sebou text Pittsburskej dohody. V tejto dohode jednoznačne určili politicko-právne postavenie Slovenska v budúcom Česko-slovensku. po prečítaní Hlinka videl, že ma v rukách dokument nesmiernej hodnoty a konal impulzívne. V tom čase prebiehala v Paríži Mierová konferencia. Rozhodol sa, že sa na nej zúčastní. Česko-slovenská delegácia však odhalila prítomnosť Slovákov. Podarilo sa jej zdiskreditovať Hlinku a jeho spoločníkov. Po návrate do vlasti Hlinku zbavili poslaneckého mandátu. 12. októbra 1919 je zaistený. Jeho uväznenie vyvolalo na Slovensku vlnu rozhorčenia. Minister Srobar sa neuspokojil len s uväznením, ale 13. októbra 1919 zakázal činnosť Slovenskej ľudovej strany. Takto sa jediným povoleným hlasom na Slovensku stal hlas pražského centralizmu.

ÚTLAK SLOVÁKOV, VOĽBY V R. 1920
Voľby na Slovensku sa konali v druhej polovici apríla 1920. Na predsavzatie, za staré maďarské metódy sa nebudú uplatňovať, sa celkom zabudlo. Predvolebná kampaň sa zvrhla na boj všetkých proti všetkým. Na ľud zbedačený vojnou a sklamaný vývojom po nej najväčšmi pôsobili štedré sľuby sociálnych demokratov. Na Slovensku teda zvíťazila sociálnodemokratická strana. Nemožno však hovoriť ani o volebnej porážke ľudovej strany. Do parlamentu sa dostalo 12 poslancov, vrátane Andreja Hlinku.
Sociálni demokrati neboli schopní splniť ani jeden zo sľubov. Ústava z 29. februára 1920 uznávala iba oficiálny československý národ a československý jazyk. Slovenčina sa tak stala akoby nárečím češtiny a Slováci, ktorí sa nechceli priznať k československému národu, neboli ústavou uznaní ani za národ, ani za národnosť. Prezident Masaryk vyhlásil : "Slovensky národ nejestvuje. To je iba výmysel maďarskej propagandy."
Okrem politického ožobračenia krajiny pražská vláda uskutočnila niekoľko zásahov aj do hospodárskeho života Slovenska. Tisíce Slovákov odchádzalo za chlebom do cudziny. Do tejto atmosféry biedy a nespokojnosti vstupuje Hlinka s programom autonómie, čiže nedať si vziať národný svojráz, reč a chlieb.
Hospodársky úpadok a všeobecný nepokoj viedol k pádu vlády.