V r.1921 došlo tiež k otvorenému rozkolu v troch najsilnejších politických zoskupeniach na Slovensku.
Hlinkovej politike možno vyčítať mnohé chyby, ale nikto jej nemôže uprieť oprávnenosť, ba priam potrebu. Keby nebol bojoval za slovenskú reč, za slovenskú autonómiu a národné práva Hlinka a jeho ľudová strana, nebojoval by za ne nikto.

POKUSY O ZNEŠKODNENIE ĽUDÁCKEHO TÁBORA, PARLAMENTNE VOĽBY V R. 1925
R.1922 sa vynoril pokus rozložiť Hlinkovu stranu zvnútra. Prvou praktickou skúškou Hlinkovej agresívnej "kampane za biele a kresťanské Slovensko" boli voľby do obecného zastupiteľstva. Volebne výsledky ukázali, že ľudová strana vyšla z volieb ako najsilnejšia politická strana na Slovensku. Kampaň na zdiskreditovanie Hlinku bola v celom rozsahu kontraproduktívna.
Na jeseň 1925 sa mali konať na území Česko-slovenska druhé všeobecné voľby. Slovenský ľud sa nedal zlákať sľubmi a v prevažnej väčšine odovzdal hlasy Hlinkovej strane, ktorá mu sľubovala iba ďalší boj za prirodzene práva národa, t.j. aby správu Slovenska dostali do rúk slovenskí ľudia a aby z plodov slovenskej zeme mali úžitok predovšetkým Slováci.

PO VOĽBÁCH
Hlinka chcel, aby Bratislava bola hlavným mestom Slovenska. 29.novembra 1925 sa nim aj stala. Aby mohol pokojnejšie rozmýšľať a vyhovieť pozvaniam amerických Slovákov, Hlinka sa práve v tomto čase rozhodol navštíviť Spojene štáty. Bola to triumfálna cesta. Hlinka sa po návrate z Ameriky dal informovať o výsledkoch rokovaní a pod dojmom americkej cesty dal súhlas k vstupu do vlády. Tento vstup bol pomýleným krokom. Nespokojne bolo voličstvo, ktoré nepociťovalo nijaké viditeľné zlepšenie svojho postavenia.

HLINKA - TUKA
V r.1920 sa objavuje v ľudáckom hnutí nová osobnosť. Je ňou Dr. Vojtech Tuka. V otvorenom liste Hlinkovi podáva svoju predstavu autonómie, podľa ktorej české krajiny a Slovensko by tvorili zväzovú republiku, ktorá by okrem hlavy štátu nemala prakticky nič spoločné. Boj za autonómiu preniesol Tuka aj na medzinárodné fórum. Jeho zahraničné aktivity sa zdali priveľa aj niektorým "umierneným ľudákom". Keď mu to zazlievali, Tuka sa vždy odvolal, že čo robí, koná so súhlasom a na výslovnú žiadosť A. Hlinku. Ten spočiatku podceňoval vážnosť protitukovskej kampane.
Začiatkom januára 1929 bol Dr. Tuka zaistený. Tuka súkromne i verejne proklamoval svoju nevinu. Počítal s vyšetrovacou väzbou, ale bol pevne presvedčený, že nijaký sud mu nebude môcť dokázať, čo neurobil. Veci si predstavoval tak, že súd ho oslobodí a on sa vráti na politickú scénu a gloriolou martýra.