S výsledkami volieb nebol spokojný ani Andrej Hlinka.
V roku 1935 sa odohrali tri významné personálne zmeny, ktoré mali na ďalší vývoj udalostí veľký dopad.
I. Pri rekonštrukcii vlády sa stal ministerským predsedom Milan Hodža
II. Dna 14. decembra 1935 sa vzdal svojho úradu prezident T.G.Masaryk
III. Dna 18. decembra 1935 členovia pražskej poslaneckej snemovne a senátu zvolili za prezidenta Edvarda Beneša

BOJ VRCHOLÍ
V lete 1936 vypršal termín, dokedy mal prezident Beneš vyriešiť slovenský problém udelením autonómie. Ľudáci sa začali verejne sťažovať, že sľub, ktorý im dal Beneš pred prezidentskými voľbami zostava nevyplnený. Beneš pozval Hlinku na rozhovor, kde by sa tento problém "riešil diskusiou a vzájomným porozumením". Hlinka nešiel, ale poslal Dr. Tisu ako človeka, ktorému Beneš tu autonómiu sľúbil. Debatovalo sa dlho, ale nedohodlo sa nič. Náznaky neodvratného víťazstva autonomistickej myšlienky sa však objavovali vo verejnom živote čoraz častejšie. Odvaha mladých bojovníkov rástla a nevedeli ju zastaviť ani ostré administratívne zásahy. Hesla ako Slovensko Slovákom! nadobúdali čoraz dôraznejší a pre nežičlivcov národa hrozivejší obsah.
Mlada a dospievajúca generácia sa hlásila o svoje. Na jeseň 1937 vystúpili slovenskí akademici s heslom Na Slovensku po slovensky! Neboli to prejavy agresívneho nacionalizmu, ale prirodzene žiadosti sebavedomého národa. Praha sa tvárila, akoby tieto hlasy nepočula. Márne Hlinka upozorňoval, že aj trpezlivosť holubičieho národa ma svoje medze.
Rok 1938 začal v znamení hesla "V novom roku do útoku!". Hlinka vedel, že rázne vystupovanie proti odporcom autonómie podporujú nielen jeho prívrženci, ale aj prevažná väčšina národa. Nielen č-s. vláda, ale aj sám prezident Beneš posielal otvorene i skryte výzvy na rokovania o novom riešení česko-slovenských vzťahov. Postoj HSLS k týmto výzvam : "Bez garancií a viditeľnej zmeny v celom režime nepopustíme z opozičnosti..." Hlinka s týmto postojom celkovo súhlasil : "Nič nerobiť, kým bratom Čechom slávnostne nepripomenieme Pittsburskú dohodu." Mal tým na mysli oslavy 20. výročia jej podpísania. Oslavy mali vrcholiť v BA 5. júna 1938 na veľkej celonárodnej manifestácii. Ta sa skutočne konala. Prehovoril aj Andrej Hlinka. Bolo to jeho posledne verejne vystúpenie. Zmyslom jeho prejavu bolo: vydržať, nepopustiť, víťazstvo je blízko.