sa zaradil do druhej vlny realizmu a
podnietil ďalší rozvoj literárnej tvorby vojvodinských Slovákov. R. 1909
uverejnil jediný román Rodina Rovesných, zobrazu-júci prenikanie mravne
rozkladného živlu do slov. spoločnosti. Pod vplyvom myšlienkového apriorizmu
a didaktizmu však šlo o tézovité dielo.

Po 1. svetovej vojne sa venoval kultúrnoorganizačnej práci, najmä
budovaniu kult. inštitúcií vojvodinských Slovákov v nových spoločenských
podmienkach. V dokumentárnej próze Zápisky z rukojemstva ( 1923) opísal
zážitky z čias internovania, vojnové udalosti aj v krátkych prózach (Návrat,
Tridsaťpáť dekagramov, Fuksi), no k úrovni predvoj-nových dolnozemských
próz sa priblížil iba v dramatickej scénke Len pekne ( 1929) a v žánrovom
obrázku Búrka ( 1931 ). V závere života písal spomienky, kt. zostali v rkp.

Popri prozaickej tvorbe venoval sa aj publicistike, Ľudovýchove a príležitostne
prekladal. V novinových článkoch informoval o spolo-čenských a kult.
pomeroch na Dolnej zemi, prejavil literárnohist. ambície vydaním prehľadu
súčasnej slovenskej literatúry (Letopis Matice srbskej, 1906) i populárnym
Dejepisom Slovákov (1914).