ovládajú slovanský jazyk).
Sám zložil slovanské písmo (hlaholiku), do slovanského jazyka preložil
evanjelium sv. Jána. R. 863 prišiel na Veľkú Moravu, kde preložil ďalšie
potrebné bohoslužobné knihy. Zakrátko sa dostal do sporu s trojjazyčníkmi,
predovšetkým franského pôvodu, kt. uznávali, že bohoslužby sa môžu konať
iba v 3 jazykoch - hebrej., gr. a lat., na Veľkej Morave presadzovali lat. rítus
a jeho prostredníctvom i franský politický vplyv. Vychoval viacero učeníkov
a po 40 mesiacoch (presnejšie asi za 4 roky) s nimi odišiel, aby ich dal
vysvätiť, pravdepodobne v~sídle najbližšieho záp. patriarchátu Aquilei.
Cestou sa zastavil v Blatnohrade u slovanského kniežata Koceľa, kt. si
obľúbil slovanské knihy. V Benátkach pokračoval v diskusiách s trojjazyčníkmi.
Pápež Mikuláš I. ho pozval na návštevu .Ríma. Tam odovzdal už novému
pápežovi Hadriánovi I I. (od 14. 2. 867) ostatky sv. Klimenta, vstúpil do
kláštora, kt. po ňom pomenovali a v ňom ho i pochovali.

Pred cestou na Veľkú Moravu zostavil hlaholské písmo, kt. malo 38
písmen zachytávajúcich všetky hlásky v slovanskom jazyku. Graficky
vytvoril hlaholiku z prvkov kurzívy a niekt. orientálnych písem, najmä
hebrej.-samaritánskych a koptských. Hlaholskou abecedou vytvoril aj
novú číselnú sústavu nezávislú od gr. Od konca 9. stor. hlaholské písmo
postupne vytláčala cyrilika, kt. čisto slovanské fonémy prevzala z hlaholiky
a dodnes ju používa väčšina Slovanov.

Počas príprav cesty na Veľkú Moravu preložil už v Byzante tie časti evanjelií,
kt. sa čítali pri omšiach na nedele a sviatky: Po gr. napísal osobitný traktát, kde
vysvetlil zásady svojho prekladu evanjeliára do slovanského jazyka (slovienčiny)
usiloval sa predovšetkým o zrozumi-teľnosť a o správne vystihnutie zmyslu,
pričom porovnával zmysel gr. slova so slovanským a skúmal ich rezonanciu
aj vo sfére citovej a estetickej, čo si vyžadovalo dokonalé ovládanie slovienčiny.
Ešte v Byzante preložil aj najpotrebnejšie liturgické texty nielen byzantského,
ale aj záp. rímskeho obradu; s ohľadom na pomery na Veľkej Morave
uprednostnil záp. obrad. Nepreložil lat. omšový text, ale tzv. liturgiu sv.
Petra, t. j. gr. preklad rímskej omše sv. Gregora, kt. používali Gréci v
Cyrilike. Pred príchodom na naše územie preložil aj žalmy a spovedné
formuly. Na Veľkej Morave pokračoval v prekladateľskej práci, no
už s pomocou spolupracovníkov. Najprv preložil zvyšné texty 4 evanjelií
na oslavu čoho napísal pamätnú báseň Proglas, vyzývajúcu národy aby
dbal o knihy napísané vo svojom jazyku.