CYRIL-KONŠTANTÍN (Filozof) - zakladateľ slovanského písomníctva
učiteľ' (827 Thessaloniké, Grécko - 14. 2. 869 Rím). Otec plk. (drungárius)
Lev, mal 6 súrodencov, brat Metod.

Základné školské vzdelanie získal v rodisku, kde študoval aj na
vysokej dvorskej škole (academia). Bibliotekár chrámu sv. Sofie
a tajomník patriarchu Ignatia, učiteľ filozofie, 851 z poverenia cisára
diskutoval o náboženských otázkach v kalifovom sídle Samare, potom
žil ako pustovník a v kláštore na Olympe, 860 z poverenia cisára učiteľ
v Chersone, od 863 šíril krestanstvo a učil na Veľkej Morave, okolo
867 odišiel do Ríma, kde ochorel, vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril.

Na akadémii ho učili poprední pedagógovia Lev a Fotius, u kt. študoval
všetky filozofické disciplíny (aj geometriu, aritmetiku, astro-nómiu, hudbu).
Okrem gr. a lat. jazyka ovládal od mladostí aj slovanský jazyk (jeho
rodisko, hl. mesto byzantskej provincie Macedó-nia, obývali od 6. stor.
Slovania); žid.-hebrej. abecedu a reč si osvojil pri misii ku Kozarom v Chersone.

Potom, čo odmietol sobáš s bohatou nevestou, kt. mu našiel obl'úbenec
cisárovny Teodory a jeho podporovatel', cisársky nádvorník (logotet) Teoktist,
ho určili za kňaza. Z miesta bibliotekára odišiel do kláštora, po pol roku prijal
učiteľskú stolicu. Jeho druhé utiahnutie sa z verejného života, pustovníctvo
a pobyt v kláštore na Olympe (s bratom Metodom), malo politické pozadie
- 856 sa cisárovna Teodora musela vzdať vlády a nádvorníka Teoktista
zavraždili.

Svoju učenosť preukázal v mnohých náboženských diskusiách i vlastnou
literárnou tvorbou (zachovala sa iba v zlomkoch). Ako učiteľ sa zúčastnil
na polemikách s ikonoklastmi, kt. odmietli preukazovat úctu sv. obrazom.
V Samare bol hl. rečníkom v diskusii o trojjedinom bohu, kt. Agaréni
(Saracéni, mohamedáni) neuznávali, a dokázal, že dobre ovláda aj islamský
korán. U Kozarov diskutoval s ich kaganom a židmi o Trojici. Tu údajne
našiel pozostatky pápeža-mučeníka sv. Klimenta. Po návrate z Chersonu
napísal pochvalnú reč a hist. rozpravu o nájdení jeho ostatkov (Slovo), ako
i hymnus na počesť sv. Klimenta spievaný pri hľadaní jeho ostatkov.
Upravené sa zachovali v tzv. Chersonskej legende (Reč Konštantína-Cyrila
o prenesení ostatkov presláveného Klimenta).

Na žiadosť cisára Michala III. aj napriek chorobe a únave súhlasil s
cestou na Veľkú Moravu, o čo žiadalo veľkomoravské knieža Rastislav
(s bratom Metodom tam šli ako učitelia, kt.