FÁNDLY, Juraj (Fándl, Fandl, Fándli) - spisovateľ (21. 10. 1750 Častá,
okr. Bratislava-vidiek - 7. 3. 1811 Doľany, okr. Bratislava-vidiek). Otec
Ján Fandl, remeselník, matka Mária, mal brata a 2 sestry.

Navštevoval kláštornú školu v Šaštíne, 1771-73 svetský seminár v Budíne,
1773-76 v Trnave, 1776 vysvätený. Kaplán v Seredi a v Lukáčovciach,
1780-1807 farár v Naháči, od 1807 žil na odpočinku v Dol'anoch.

Podnetom jeho literárnej činnosti bol román J. I. Bajzu René mládenca príhodi
a skusenosti, kt. sa dotkol hl. spoločenských otázok doby. Reagoval naň
dielom Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom, s námetom zo spisov
Wiener Schriften, najmä z Moenche und Teufel a Sieben Kapitel von
Klosterleuten. Okrem samostatného spracovania týchto námetov pridal
k 7 príčinám zrušenia niekt. reholí aj ôsmu, kt. aktualizoval pomery na
Slov. Prvé 2 diely Dúvernej zmlúvy vyšli ako prvá beletristická práca
v bernolákovčine. Vtedy dokončil 3. a 4: zv., cirk. vrchnosť však
nedovolila rkp publikovať, 1790 ho potrestala kláštorným väzením
v Trnave. Dielo má formu dialógu, v kt. sa zhovárajú diabol Titinillus
s učeným konzervatívnym mníchom Atanáziom. V ich rozhovoroch
sú satirické prvky, pôsobivosť zvyšuje aj rud. jazyk a rozprávačské
umenie. V týchto spisoch popieral apoštol-stvo sv. Pavla, kt. označoval
len za jedného z biskupov, prihlásil sa k brožúrke z proticirk. Viedenských
listov od J. V. Eibla (Was ist ein Pharer). Proti jeho Dúvernej zmlúve
vystúpil J. I. Bajza 2 anonymne vydanými brožúrkami Odporné
smlúvání medzi rozumným mníchem a sprostým ďáblem. . . Na
obe polemiky odpovedal v prílohách k 3. zv. Dúvernej zmlúvy
(Odpoveď na I. a II. rozumného mnícha a Zahanbení posmívač Anti-Fándly).
Na tieto polemiky reagoval A. Bernolák anonymným spisom Toto
maličké písmo. . Keď' 1794 J. I. Bajza vydal zbierku veršov Slovenské
dvojnásobné epigrammatá..., A. Bernolák v kritike Ňeco o epigrammatéch. . .
ako hl. protagonistov dialogickej rozpravy proti Bajzovi uviedol Fándlyho
(Lifanda) a Kyselyho (Liseka) ako uznanie ich zásluh o bernolákovčinu. J. F. uverejnil k tomuto spisu aj svoju polemiku pod názvom Ešče ňečo o
epigrammatéch. . ., do kt. prevzal mená dialogických postáv z polemiky
A. Bernoláka.

Zámery Tovarišstva postavili pred neho nové osvetové úlohy a publikačné
možnosti. Z cudzojazyčných predlôh zostavil Pilného domajšého hospodára,
podl'a J.