Hugolín Gavlovič životopis

GAVLOVIČ, Hugolín (pôv. Martin) - básnik ( 11. 11. 1712
Czarny Dunajec, PĽR - 4. 6. 1787 Horovce, okr. Považská Bystrica,
poch. v Pruskom). Otec Kazimír G., matka Barbora, rod. Jugarzanková.

Vychodil základnú školu v Trstenej, strednú školu v Žiline, študoval filozofiu
vo františkánskom kláštore v Beckove, od 1736 teológiu v Žiline. R. 1738
vysvätený za kňaza.

R. 1733 vstúpil do františkánskej rehole v Hlohovci; novic v Pruskom, do
1743 pôsobil v Žiline, 1743-44 vo františkánskom kláštore v Beckove,
1744-87 v kláštore v Pruskom ako dvorný kaplán a vychovávateľ v rodine
Madočániovcov v Horovciach.

Jeho rkp. dielo sprístupnil M. Rešetka vydaním Valaskej školy mravov stodoly,
moralizačne-didaktickej skladby, kt. preferuje normy stredovekej
scholastickej hierarchie hodnôt, modifikovanej zásadami františkánskeho
rádu (kult chudoby, oslava pracovitosti a striedmosti), predstavuje sumu
životných princípov, zakomponovanú do sakrálneho rámca starozákonných
pastierskych príbehov. Formálne vychádza z poetiky a literárnej praxe
stredoveku a humanizmu (päťdielny "prológ` ; vlastná skladba z 21 úvodných
spevov, ku kt. patrí 59 dvanástveršových útvarov - "konceptov" a Prídavek
bez úvodného spevu; "epilóg" - dva záverečné spevy O smrti a O súde
posledném).

Úvodné spevy, venované starozákonným príbehom a vrcholiace zrodením
novozákonného "dobrého pastiera", sú v skladbe dynamic-kým komponentom,
kt. vytvára ilúziu časového plynutia. Okrem toho sú "predobrazmi" slov. reality
(napr. valaská bitka v III. "note", opisovaná ako konflikt medzi biblickými
pastiermi, má všetky realistic-ké znaky dobových sporou o pasienky v
okolí Ilavského a Vršatského panstva). Mravné ponaučenie v sume
1298 "konceptov" vyslovuje v pestrom konglomeráte opisovaných
vzťahov (Boh-človek, vrchnost--poddaní, kráľ-občania, pán-sluha,
občan-vlast', človek-práca, rodičia-deti, manžel-manželka, starí ľudia-mládež,
jednotlivec-spoločnosť a pod.). Najčastejším zdrojom aktualizovaných
exempiel bola Biblia, d'alej facécie a anekdoty z antických a stredovekých
zbierok, teol. a hagiografické motívy a epizódy zo života Pudu. Valaskú
školu vydal M.

Rešetka upravenú do bernolákovskej jazykovej normy
a ochudobnenú o 22 "konceptov" (editio purificata); vydanie doplnil o 2
dodatočne priložené nápevy a frontispice (2 grafiky -~ Jozefa Intibusa).
Kým Valaská škola je návodom pre pozemskú človekovu pút', eschatologická
Škola kresťanská na ňu nadväzuje v intenciách kresťanského svetonázoru
o posmrtnom živote. Skladá sa zo 4 cyklov o jednotlivých eschatologických
námetoch, základnou kompozičnou jednotkou je takisto dvanásťveršový
"koncept" so 14-slabičným veršo-vým rozmerom. Jej meditatívnym
pokračovaním je Škola duchovní; má veršovaný úvod na tému dôležitosti
samoty a meditácie o márnosti pozemského bytia z hľadiska večnosti;
dielko má 11 kapitol. Barokové homiletické dielo Kameň ku pomoci
v lat. úvode emblematicky rozdelilo drahé kamcue podl'a symbolického
významu, kt. je funkčne využívaný v jednotlivých kázňach, často pertraktujúcich
naliehavé spoločenské a soc. problémy. Ako vychovávateľ Madočániovcov
zostavil didaktickú príručku Petsto naučení o dobrých mravoch, kt. obsahuje
sentencie antických spisovateľov (ľavá s. rkp. obsahuje vždy lat. originál,
pravá s. jeho slov. pretlmočenie v 14-slabičných veršoch). Z ostatných
spisov vyniká lat. úvaha Qualis vita mors est ita a spis Kniha o márnosti
svetskej. Jeho dielo vznikalo počal dozrievania spoločenských podmienok
vzniku spis. slovenčiny; jazykovo je formou kult. západoslovenčiny s
kultivovaným pravopisným systémom. Verzie Valaskej školy vydal 1905
F. Škutil a 1971 R. Krajčovič.