František Hečko životopis

HEČKO, František (pseud. Elena Rubačová, Ferus, Marek Habdža,
Rastislav Zvončiansky, .Štefan Člnlek, Zvoniviansky-Špirk) - spisovateľ,
redaktor, úradník, laureát štátnej ceny nositeľ Radu práce (10. 6. 1907
Suchá nad Parnou, okr.Trnava - 1. 3. 19ti0 Martin). Otec Ján H.,
vinohradník (1882-1942), matka Rozália, rod. Branišová ( 188-1932),
mal 6 súrodencuv, z nich brada Vítazoslav a PhDr. Blahoslav, prekladateľ,
zaslúžilý umelec ( 191.x-), sestra Ružena, vyd. Krajčíková, prekladateľka
(l921--). Manželka Mária Jančová, spiso-vateľka, zaslúžilá umelkyňa ( 1908-),
mal 3 deti, z nich syn Ing. František, elektrotechnik ( 1932- j, dcéra Magdaléna,
vyd. Hajnošová, programátorka ( 1943-).

R. 1911-16 vychodil ľud. školu v Suchej nad Parnou, 1917-21 meštiansku
školu, 1919-21 študoval na vinársko-ovocinárskej škole v Bratislave, 1922-26
na vyššej hospodárskej škole v Košiciach, 1928-29 na družstevnom kurze pri
Vlin. puľnohospodárstva v Prahe, od 1929 na Právnickej fak. IK v Bratislave
(nedokončil).

R. 1928 adjunkt na veľkostatku v Kmšolnej, 1929-38 úradník a revizor
stredného družstva, 1938-4a prednosta revízneho odd. Úverových družstiev
v Bratislave, 1944-4;i vedúci ich družstevnej a ľudovýchovnej tlače, 1946-53
ľudovýchovný referent MS v Martine, 1946-49 šéfredaktor Matičného čítania,
od 19;13 spisovateľ z povolania. 1954-.iti žil v Bratislave. 1957-60 v Martine.
Člen KSČ; od 1918.

Príslušník generácie .okolo časopisu Svojeť, debutoval 1924 bás-ňami v
časopise Mladé prúdy, verše publikované v časopisoch (Elán, LUK, Svojet,
a i.) zhrnul do knižného debutu Vysťahovalci, v kt. na pozadí dedinskej tematiky
reagoval na soc. problémy doby, často z východisko abstriktného humanizmu,
pričom ho ovplyvnil doznievajúci postsymbolizmus a folklórna poézia. V zbierke
Na pravé poludnie sa prezentoval zdokonalenou literárnou mohnikou,
ideovotematicky však nepokročil: vyzdvihoval tradičné hodnoty, nad soc.
prevážilo naciocrálne. Po oslobodení sa vyrovnával s ideou všeslovanskej
vzájomnosti v zbierke Slovanské verše, v kt. podal umelecký prepis dejín
každého slovanského národa, najmä v boji protli nacizmu. Potom sa venoval
výlučne próze, kt. sa zaradil do nákladného fondu slov. social. literatúry.

Dej prvého románu Červené víno umiestnil na záp. Slov. v prvej štvrtine 20.
stor., stvárnil v ňom život troch generácií rodiny Habdžovcov a spod zorného
ohla humanistického demokratizmu aj dobové soc. a nár. premeny slov.

vidieka.
najmä problém pauperizácie slov. roľníctva, s využitím autobiografických prvkov,
čím vytvoril jeden z najlepších slov. románov. Zvládol pritom najmä spoločenské
aspekty zač. 20. stor., soc. rozvrstvenie západoslov. dediny, ako aj politické,
hospodárske a i. reálie (napr. zač družstevného hnutia na záp. Slov.). Vďaka
robustnému rozprávačskému talentu naturelu vytvoril vyvážený literárny systém
s hist. konkrétnosť m a vnútorným dynamizmom, v kt. sa vnútorné protirečenia
vyvíjajú k náznaku nevyhnutnosti rev. boji. Výrazná, miestami až mýtotvom
epickosť diela zlúčila jeho objektívny realizmus s niekt. postupmi lyrizovanej
prózy. V rozprávačskom štýle použil živý jazyk s prvkami západoslov. nárečia,
ucelenú charaktero-kresbu, expresivitu v humornej i poetickej rovine ap. V
románe Drevená dedina prispel k tvorivému rozvoju metódy social. realizmu,
v duchu aktuálnych požiadaviek literárne zručne: stvárnil radikálne social.
premeny na slov. vidieku. Dej vymedzený oslobodením Oravy a dokončením
kolektivizácie na dedine vyplnil dynamickým sujetom opretým o vývinovohist.
moment, vytvoril obraz totality celospoločen-ských udalostí a individuálnych
osudov v živote oravskej obce, konkrétne na živote troch generácii roľníckej
dediny. Zúžené ponímanie skutočnosti sa prejavilo najmä v druhej časti tohto
románu, vplyvom schematizmu podľahol aj v povrchnej kresbe záporných
postáv, v extenzite dejových postupov i v nízkej motivovanosti psychologických
zvratov. V treťom románe Svätá tma, plánovanom ako prvý zv. pripravovanej
trilógie, sa pokúsil zobraziť obdobie klérofašistického slov. štátu, a to opäť
vo vinohradníckom prostredí západoslov. mestečka. Beletristicky typizoval
proces prerastania politicky nedife-rencovaného nár. cítenia po marci 1939
do uvedomelého odporu voči režimu, kt. popredných predstaviteľov zobrazil
v persifláži až groteske. Nadviazal v ňom aj na tvorivé postupy z románu
Červené víno, nedosiahol však jeho umelecké kvality. Jeho romány preložili
do mnohých jazykov, podľa nich nakrútili filmy Drevená dedina ( 1954) a
Červené víno (1973, oba v réžii A. Lettricha).

Počas pôsobenia v agrárnom družstevnom hnutí napísal niekoľko úžitkových
publikácií zameraných na rozvoj kult. a ekonomickoadmi-nistratívnej oblasti
tohto hnutia. V 50.

rokoch prešiel k náročnejšej literárnej publicistike: v
cestopisnej reportáži Moskva-Leningrad--Jasná Poľana opísal svoj pobyt
v ZSSR, v memoárovej autobiografii Od veršov k románom si vytýčil
didaktické ciele zamerané na mladých autorov. Knižný výber z časopiseckej
tvorby vyšiel v knihách Fejtóny a Prechádzky po kraji, v kt. spracúval
prevažne problematiku dediny.

Od zač. 30. rokov sa venoval i novinárstvu a publicistike, zväčša so zameraním
na tlač Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu:
1930-31 redaktor Svojeti, 1930 jej prílohy Podrast, 1930-39 spolupracovník
Roľníckych novín, 1935-39 Hospodárskeho obzoru, redaktor Knižnice
Lichardovho fondu. Po oslobodení v rámci svoje] koncepcie ľudovýchovnej
práce MS založil 1946 časopis Matičné čítanie, redigoval vydania MS,
1947-50 Praktickú edíciu Matičného čítania. Zostavovateľ kalendárov:
1937-46 orgánu Ustredného druž-stva Družstevná dedina, Detského
družstevného kalendára, 1947-50 Matičného kalendára.

Národohospodárskymi a kult. výchovnými článkami prispieval do
Nár. novín, Slov. denníka, Slov. nedele, Slov. ovocinárstva, ľavicového
časopisu Mládež dokopy ( 1937-38), po oslobodení do Slov. pohľadov,
Roľníckych novín, Pravdy, Kult. života a i. Počas burž. ČSR funkcionár Slov.
ovocinárskej spoločnosti, Slov. ligy, agrárnických spolkov a i.

R. 1957-58 kandidát ÚV KSS. R. 1954-56 predseda Zväzu slov. spisovateľov.
R. 1952 laureát št. ceny, 1955 vyznamenaný Radom práce.