HEČKO, František (pseud. Elena Rubačová, Ferus, Marek Habdža,
Rastislav Zvončiansky, .Štefan Člnlek, Zvoniviansky-Špirk) - spisovateľ,
redaktor, úradník, laureát štátnej ceny nositeľ Radu práce (10. 6. 1907
Suchá nad Parnou, okr.Trnava - 1. 3. 19ti0 Martin). Otec Ján H.,
vinohradník (1882-1942), matka Rozália, rod. Branišová ( 188-1932),
mal 6 súrodencuv, z nich brada Vítazoslav a PhDr. Blahoslav, prekladateľ,
zaslúžilý umelec ( 191.x-), sestra Ružena, vyd. Krajčíková, prekladateľka
(l921--). Manželka Mária Jančová, spiso-vateľka, zaslúžilá umelkyňa ( 1908-),
mal 3 deti, z nich syn Ing. František, elektrotechnik ( 1932- j, dcéra Magdaléna,
vyd. Hajnošová, programátorka ( 1943-).

R. 1911-16 vychodil ľud. školu v Suchej nad Parnou, 1917-21 meštiansku
školu, 1919-21 študoval na vinársko-ovocinárskej škole v Bratislave, 1922-26
na vyššej hospodárskej škole v Košiciach, 1928-29 na družstevnom kurze pri
Vlin. puľnohospodárstva v Prahe, od 1929 na Právnickej fak. IK v Bratislave
(nedokončil).

R. 1928 adjunkt na veľkostatku v Kmšolnej, 1929-38 úradník a revizor
stredného družstva, 1938-4a prednosta revízneho odd. Úverových družstiev
v Bratislave, 1944-4;i vedúci ich družstevnej a ľudovýchovnej tlače, 1946-53
ľudovýchovný referent MS v Martine, 1946-49 šéfredaktor Matičného čítania,
od 19;13 spisovateľ z povolania. 1954-.iti žil v Bratislave. 1957-60 v Martine.
Člen KSČ; od 1918.

Príslušník generácie .okolo časopisu Svojeť, debutoval 1924 bás-ňami v
časopise Mladé prúdy, verše publikované v časopisoch (Elán, LUK, Svojet,
a i.) zhrnul do knižného debutu Vysťahovalci, v kt. na pozadí dedinskej tematiky
reagoval na soc. problémy doby, často z východisko abstriktného humanizmu,
pričom ho ovplyvnil doznievajúci postsymbolizmus a folklórna poézia. V zbierke
Na pravé poludnie sa prezentoval zdokonalenou literárnou mohnikou,
ideovotematicky však nepokročil: vyzdvihoval tradičné hodnoty, nad soc.
prevážilo naciocrálne. Po oslobodení sa vyrovnával s ideou všeslovanskej
vzájomnosti v zbierke Slovanské verše, v kt. podal umelecký prepis dejín
každého slovanského národa, najmä v boji protli nacizmu. Potom sa venoval
výlučne próze, kt. sa zaradil do nákladného fondu slov. social. literatúry.

Dej prvého románu Červené víno umiestnil na záp. Slov. v prvej štvrtine 20.
stor., stvárnil v ňom život troch generácií rodiny Habdžovcov a spod zorného
ohla humanistického demokratizmu aj dobové soc. a nár. premeny slov.