Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Michal Miloslav Hodža životopis
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | IronGirl | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 503 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 6 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 10m 0s |
Pomalé čítanie: | 15m 0s |
lýceu v Bratislave.
Zač. 40. rokov člen redakcie nového ev. Spevníka, do kt. sám prispel
43 pôvodnými piesňami. Ako výborník seniorátneho a dištriktuálneho
konventu ev. cirkvi vystupoval proti rastúcemu madarizačnému tlaku v cirk.
a kult. živote. Hl. organizátor národnoobrannej petície, tzv. Slov.
prestolného prosbopi-su, podpisoval akcie za požiadavky Prosbopisu,
člen deputácie slov. evanjelikov, kt. odovzdala Prosbopis na panovníckom
dvore vo Viedni v júni 1842 (v novodobých dejinách Slovákov prvé verejné
tlmočenie nár. požiadaviek na najvyššom vládnom fóre habsburskej monarchie
so žiadosťou o ich záštitu). To ho priviedlo k osnovateľom novej
ideovopolitickej koncepcie a kurzu slov. národnoobrodenského boja.
V lete 1843 na schôdzi v Hlbokom a u J. Hollého na Dobrej Vode účastník
porád so Štúrom a Hurbanom o prijatí stredoslovenčiny za základ nového
celonár. spis. jazyka. Na jeho fare v Liptovskom Mikuláši sa 26.-27. 8. 1844
uskutočnila ustanovujúca schôdza celonár. literárno-kult. spolku Tatrín, kt.
akceptovala aj novú spis. slovenčinu; predseda Tatrína, jeho zásluhou sa
Liptovský Mikuláš stal jedným z centier slov. nár. politického a kult. osvetového
hnutia. Prijatím tejto funkcie zmenil svoj rezervovaný postoj k novej spis.
slovenčine a po Štúrovi a Hurbanovi ju najväčšmi uvádzal do literárnej a kult.
osvetovej praxe. R. 1845 vydal v novej slovenčine Andraščíkov Šenk
pálenčený a vlastnú kázeň Nepi pálenku. . . Angažoval sa za vydávanie
slov. politických novín, v organizovaní Ľudovýchovných podujatí, nedeľných
škôl, spolkov miernosti a pod. Ako predseda Tatrína získal pre novú slovenčinu
prívržencov bibličtiny z ev. inteligencie i početných kat. bernolákovcov, čím
prispieval k prekonávaniu konfesionálno-jazyko-vých hrádzí a k vytváraniu
nár. jednoty. Významne obhajoval novú štúrovskú slovenčinu pred útokmi
stúpencov biblickej i novej češtiny a obranným spisom Dobruo slovo
Slovákom súcim na slovo účinne posilnil jej pozície; ešte výraznejšie v
ďalších, súčasne vydaných jazykovedných prácach Epigenes Slovenicus
a Větín o slovenčine vysvetľoval prijatie novej spis. slovenčiny. Na rozdiel
od vývojovej, spoločensky aktuálnej motivácie Štúra a Hurbana argumentoval
špekulatívnymi hist. konštrukciami a romantickým slavizmom, najmä fikciou,
že kodifikovanie novej slovenčiny je obnovou praslovančiny, matky všetkých
slovanských jazykov, a preto sa (pri jej gramatickej i hláskoslovnej kodifikácii)
musia nielen zachovať, ale i obnoviť jej hist.