zhromaždení 1861
ani na otvorení MS v Martine 1863 sa nezúčastnil, jeho členstvo v MS a jej
výbore bolo symbolické.

V porev. období vytvoril rozsiahle básne: Matora ( 1. polovica 50. rokov),
Slavomiersky (zač. 60. rokov) a Vieroslavín (z exilu), kt. odrážajú jeho
psychický stav. Hoci ide o básne, v kt. okrem subjektívnej reflexie reagoval
na zložité osudy národa i na ťažké soc. postavenie slov. ľudu. nestali sa
súčasťou nár. politických, ideovoestetickvch a kult. bojov svoje] doby,
pretože nár. politické, estetické, etické a spoločenské problémy doby stvárnil
vo vykonštruovaných hist. dejoch, odpovede a východiská hľadal v teol.
mystických, transcendentálnych sférach, básne pre špekulatívnu
komplikovanosť podania, nezrozumiteľnosť a nízku umeleckú úroveň zostali
v rkp. Publikoval v novinách a časopisoch: Hronka, Slov. nár. noviny,
Orol Tatránski, Priateľ školy a literatúry, Cirk. listy, Sokol (Paulinyho),
Slov. čítanka (Černého) L-II., Nowý i starý wlastenský
kalendář, Slow. pozorník.

S Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom člen veľkej trojice zavřšiteľov hist.
procesu slov. nár. obrodenia, formovateľ ideí a programu konštituovania
sa Slovákov ako novodobého moderného národa.