HODŽA, Michal Miloslav - ideológ a organizátor slovenského buržoázneho
národného hnutia, spisovateľ, jazykovedec (22. 9. 1811 Rakša, okr. Martin
- 26. 3. 1870 Český Těšín, okr. Karviná, poch. v Liptovskom Mikuláši).
Otec Ján H., mlynár, slobodný roľník, matka Mária, rod. Hrianková, mal
4 bratov a sestru, z nich Ondrej. Manželka Kornélia, rod. Kellnerová, mal
syna a 4 dcéry; z nich Marína, Božena vyd. Kutlíková, syn Cyril.

Základnú školu vychodil v Mošovciach, 1822-26 študoval na gymnáziu v
Banskej Bystrici, 1826-29 v Rožňave, 1829-32 filozofiu a teológiu na ev.
kolégiu v Prešove, 1832-34 na ev. lýceu v Bratislave, 1836-37 na teol. fak.
vo Viedni.

R. 1834-35 vyučoval brata Ondreja, 1835-36 vychovávateľ v Podrečanoch,
1837-62 farár v Liptovskom Mikuláši, 1866 vikár patentál-nej ev. cirkvi
v Martine, od 1867 žil v exile v Čes. Těšíne.

Základy nár. povedomia získal rodinnou výchovou. V Banskej Bystrici ho
ovplyvnila téza prof. literatúry Kocha o slovenčine ako pramatke
slovanských jazykov, v Rožňave extrémne presadzovanie madarčiny,
podceňovanie Slovákov a ich histórie i zoznámenie sa so S. Chalupkom,
J. Záborským, S. Tomášikom. Pod vplyvom nár. buditeľskej aktivity maď.
študentov a niekt. prof. kolégia usiloval sa v Prešove obdobne pôsobiť medzi
slov. študentmi, ovplyvnila ho Kollárova Slávy dcéra, diela P. J. Šafárika
filozofické učenie B. Spinozu a W. Z. Wehrlinga. Na lýceu v Bratislave sa
angažoval v Spoločnosti českoslo-vanskej, 1833-34 jej podpredseda. Na
jej zasadnutiach prednášal vedecké i básnické príspevky (časť z nich uverejnil
v almanachu Plody), rozvíjajúce kollárovskú ideu slovanskej a československej
vzájomnosti, Hollého historizmus i niekt. rev. idey mladopor. a mladočes. hnutia;
zástanca biblickej češtiny ako spoločného literárneho jazyka Čechov,
Moravanov a Slovákov, Kollárovej slovanskej koncepcie a idey nár. jednoty
čes.-slov. (Řeč při příležitosti prvého zasednutí k údum Společnosti
- Československá řeč.)

Po odchode z Bratislavy vidiecky člen Spoločnosti českoslovanskej, od júna
1834 i mladoslov. tajného spolku Vzájomnosť. Na zač. pôsobenia v
Liptovskom Mikuláši, najmä v spolupráci s G. Fejérpata-kym-Belopotockým,
postupne zaangažoval do slov. nár. hnutia mno-hých príslušníkov liptovskej
inteligencie, meštianstva i obecného ľudu, viedol tamojšie zakladanie učiteľských
bratstiev, čitateľských spolkov, organizovanie zbierky na podporu
Slovanského ústavu a katedry reči a literatúry na ev.