decembra 1915 vrátil do Paríža, stretol sa s Clairou de Jouvenel, ktorá sa zaviazala zoznámiť ho s vplyvnými osobnosťami francúzskeho života. A naozaj. Vďaka styku s rôznymi vplyvnými ľuďmi sa Štefánik stával opäť členom parížskej spoločnosti.

Dňa 13. decembra sa Milan Rastislav Štefánik v byte maliara Ludvíka Strimpla po prvý krát stretol s Eduardom Benešom, docentom sociológie na Univerzite KOmenského, stúpencom Masarykovho realizmu, ktorý ho medzi krajanmi v Paríži hľadal už koncom septembra. Štefánik mu prezentoval svoje názory na politickú situáciu a nutnosť získať pre československú vec francúzskych štátnikov. beneš mu odporúča navštíviť profesora Masaryka v Londýne, prekonzultovať tento návrh a pozvať ho do Paríža, aby sa mohli spoločne poradiť, prípadne aj rokovať s francúzskou vládou. Masaryk bral najskôr Štefánikove odvážne myšlienky s rezervou, no v princípe s nimi súhlasil a súhlasil s návštevou Paríža., len čo bude možné nadviazať styk s francúzskymi vládnymi činiteľmi.

Onedlho nato však museli Masaryk aj Beneš odísť do emigrácie. Masaryk však Beneša hneď po príchode do Zurichu upozornil, že postavenie slovanských národov Rakúzsko-Uhorsku je málo známe a že spojenci neprejavujú veľký záujem o československú otázku. Preto sa v spolupráci so zástupcami slovenských a českých emigrantov rozhodli verejne vystúpiť. Tak sa zrodilo vyhlásenie Českého komitétu zahraničného, uverejnené 14. novembra 1915 vo Švajčiarsku, Francúzsku, Rusku a Spojených štátoch amerických, ktoré však nevzbudilo potrebný ohlas - málokto ho vôbec čítal - najmä nie tí, ktorým bolo určené. Štefánik sa však napriek tomu dal na obtiažnu cestu - rozhodol sa, že sa každý deň stretne s aspoň jedným vplyvným novinárom, alebo politikom a pokúsi sa ho presvedčiť, že vznik samostatného Československa v strednej Európe je dôležitý v rámci protinemeckej politiky spojencov.
Onedlho Štefánik predostrel Benešovi nový plán - a to vydávať francúzsky časopis, ktorý by neustále informoval o problémoch Čechov a Slovákov. Spolu s Benešom prediskutovali technické záležitosti, ale Masaryk už mal vymyslený iný plán. V Paríži sa totiž dohodol s historikom Ernestom Denisom na vydávaní žurnálu La Nation Tchéque (Český národ), a tým sa otázka nášho časopisu pre zahraničie vyriešila.
15. februára sa stretli Dr. Blondel, beneš, Štefánik a Deschanel - predseda francúzskeho parlamentu. Ten však mal v otázke československa len vyhýbavú odpoveď.