vyčítali Napredu ideový liberalizmus a
kategoricky ho odsúdili, nemohol publikovat' v Orle, vtedy jedinom
literárnom mesačníku, a len sporadicky publikoval básne v novinách. R. 1877 uverejnil v Nár. novinách básnický nekrológ za V. Paulinym
- Tóthom, pri kt. po prvý raz verejne použil pseudonym Hviezdoslav.
V Orle publikoval od 1878, od 1881 kmeňový autor Slov. pohľadov.
R. 1880 dokončil zbierku Krb a vatra, kt. však nevyšla (väčšinu básní
z nej publikoval v ďalších 4 roč. Slov. pohľadov), reprezentovala široké
rozpätie od intímneho rodinného citu a pripútanosti k ľud. spôsobu života
( 1. čast Z rodinného krbu) cez melancholickú prírodnú lyriku (2. časť
Jesenné zvuky) až nadosobný pátos (3. časť Spevy slobody). V ďalšej
lyrickej tvorbe rozvíjal tieto významové polohy, ku kt. pripojil aj básnickú
reflexiu, takže lyriku organizoval do zámerne komponova-ných cyklických
celkov. V niekt. sa spájal formálny zreteľ s tematickým zameraním (cykly
Sonety, 1886, Žalmy a hymny, 1885-95), inokedy ich kompozične spojil
len určitý tematický rámec vyslovený už názvom (Prechádzky jarom a
Prechádzky letom). Najrozsiahlejší a ideovo i umelecky najzávažnejší
lyrický cyklus z tohto obdobia má charakter voľne komponovaného
básnického denníka, v kt. uplatnil najrozmanitejšie tematické aspekty
aj veršové a strofické formy (trojdielne Letorosty, 1885-95).
Príznačný je v nich vnútorne jednotný charakter ich lyrického subjektu:
vzťah ku skutočnosti sa realizuje cez úsilie zjednocovať osobné a
spoločenské momenty na základe dramatickej konfrontácie skúsenosti
a ideálu. Preto aj intímne lyrické motívy spojil s kontextom nadosobného
filozofického pohľadu, a témy všeobecného významu podal ako svoju
osobnú drámu.

Na princípe dramatickej konfrontácie skúseností a ideálu spočívala aj jeho
epická poézia, vrcholiaca v poslednom dvadsaťročí 19. stor. Tematicky
vychádzala zo slov.ľud. života (okrem niekoľkých básní na biblické motívy),
žánrovo bola takisto rozmanitá; veršované poviedky, rozsiahle eposy, drobné
obrázky, balady, básne alegorického alebo povesťového charakteru.
Zjednocujúcim ideovým princípom tu bol otvorený demokratizmus a
umelecké úsilie o pravdivé zobrazenie života dedinského ľudu. Ten
interpretoval ako pokojnú idylu, ale aj ako plný vnútornej dramatickosti.
Úsilie o pravdivosť umeleckého zobrazenia mu napomáhalo vyjadriť
dôveru v hodnoty ľud. života, na čom ideovo stojí aj jeho prvá veľká
epická skladba Hájnikova žena. Cez konflikt medu zvyškami feudálno
-aristokratickej spoločnosti a ľud.