kontúry, z kt.
vyrastala tá istá ideová koncepcia ako v jeho básnickom diele: humanistická
kritika nemravnosti vládnúcich spoločenských vrstiev a obrana princípov
pravdy a spravodlivosti. Zač. 20. stor., ked sa ustálila jeho poetika, pracoval
ako prekladateľ, uskutočňoval program s črtami kult. reprezentatívnej
ucelenosti. Prekladal autorov, kt. vtedy predstavovali vrcholné hodnoty:
z angl. literatúry Shakespea-ra, z nem. Goetheho a Schillera, z rus. Puškina
a Lermontova, z poľ. Mickiewicza a Slowackého, z mad. Petófiho, Aranya
a Madácha. Prekladal jednotlivé, no reprezentatívne dieťa, a obsiahle výbery
z ich tvorby, pričom dokazoval rovnocennosť slovenčiny s básnickými
jazykmi svetovej literatúry.

V jeho básnickom diele sa pri všetkej tematickej a žánrovej mnohostrannosti
odráža rozsiahly, ale vnútorne zjednotený celok - mikrokozmos básnika i
makrokozmos národný, ba všeľudský, čo mu dáva základný význam v rámci
slov. literárnej kultúry.

R. 1873 člen slov. delegácie na oslavách storočnice Josefa Jungmanna
v Prahe, v máji 1918 na oslavách 50. výročia Nár. divadla v Prahe
vystúpil s prejavom viery v nár. oslobodenie Čechov a Slovákov. R.
1912 dopisujúci člen Kišfaludyho spoločnosti a 1913 Čes. akadémie,
1918 člen Rev. N Z, 1919 čestný predseda MS.