HVIEZDOSLAV (vl. m. Pavol Országh; d'alšie pseud. Jozef Zbranský,
Syn ľudu) - básnik, dramatik, prekladateľ, právnik (2. 2. 1849 Vyšný
Kubín, okr. Dolný Kubín - 8. 11. 1921 Dolný Kubín). Otec Mikuláš
Országh, garbiar, roľník ( 1816-88), matka Terézia, rod. Medzihradská
( 1819-87), mal brata a sestru. Manželka Ilona, rod. Nováková ( 1856-1932).

R. 1854-60 navštevoval ľud. školu vo Vyšnom Kubíne, Jasenovej a
Leštinách, 1862-65 študoval na gymnáziu v Miskolci, 1865-70 na lýceu
v Kežmarku, 1870-72 na Právnickej akadémii v Prešove, 1875 zložil
advokátske skúšky v Budapešti. R. 1919 PhDr. h. c.

R. 1872 a 1873 advokátsky koncipient u A. Nádašiho v Dolnom Kubíne,
1872 u Ž. Melfelbera v Martine, 1873-74 na okr. súde v Dolnom Kubíne,
1874-75 u Š. Fajnora v Senici, 1875-76 a 1879-99 samostatný advokát
v Námestove, 1876-79 podsudca okr. súdu v Dolnom Kubíne, 1899-1902
advokát a 1904 vedúci filiálky Tatra-banky v Dolnom Kubíne, a od 1904
spisovateľ.

Básnické nadanie prejavil na zač. štúdia na gymnáziu v Miskolci, kde
začal písať verše po mad., na kežmarskom lýceu vytvoril niekoľko
básnických pokusov v nemčine. R. 1867 pod vplyvom dolnooravských
národovcov (S. Novák, J. Matuška, V. Bruck a najmä jeho učiteľ A.
Medzihradský) sa nár. prebudil, oboznámil sa s vrcholnými dielami slov.
poézie (najmä Kollárovými a Sládkovičovými). Od jesene 1867 písal
slov. básne, z kt. vydal výber pod názvom Básnické prviesenky Jozefa
Zbranského. Vyjadril v nich citové vzťahy k rodnému kraju a národu,
nár. povedomie a hlásil sa k duchovným tradíciám ľudu, k slovanskej
myšlienke J. Kollára, a najmä k poézii A. Sládkoviča, kt. zbierku venoval.
R. 1868 uverejnil v Sokole dramatickú báseň Vzhledanie a 1869 tragédiu
Pomsta, kt. už naznačila ambície tvoru v duchu W. Shakespeara (z tých
čias pochádza aj rkp. fragment jeho prekladu Shakespearovej tragédie
Romeo a Júlia). Napriek niekt. nedostatkom sa vyznačuje veľkoleposťou
zámeru, kt. presahoval jeho vtedajšie tvorivé možnosti.

Na štúdiách v Prešove účinkoval v združení slov. študentov Kolo, s K.
Banšellom 1871 zorganizoval a zredigoval literárny almanach Napred
ako výraz nových generačných úsilí v slov. literatúre. Uverejnil tu 14
básní, kt. predstavujú umelecky zrelší a ideovo priebojnejší celok, a
trojdejstvovú drámu Otčim, kde na soc. protiklade šľachty a poddaného
ľudu rozvíjal ľúbostný príbeh. Po kritike J. M. Hurbana a redaktora
Orla A. Sytnianskeho, kt.