Najstaršia dcéra Karola VI., posledného člena habsburského rodu, kráľovná česká a uhorská, arcivojvodkyňa rakúska 1740 až 1780; ako manželka Františka I. (Lotrinského) rímsko – nemecká cisárovná. Mala päť chlapcov a jedenásť dievčat. Keďže otec Márie Terézie nemal mužských potomkov, pragmatickou sankciou sa zaviedlo dedičstvo trónu aj ženskej línii. Po nástupe dvadsaťštyriročnej Márie Terézie na trón však túto pragmatickú sankciu neuznalo Bavorsko, Prusko a Francúzsko, zakolísala i česká, ba dokonca aj rakúska šľachta. Cisárovná sa preto obrátila osobne s prosbou o pomoc na uhorských pánov. Deputácia uhorských stavov na Bratislavskom hrade 11. septembra 1741 s vytasenými šabľami vyhlásila „moriamur pro regina nostra“, že ochotne zomrú za svoju kráľovnú, obetujú „život a krv“. Uhorsko vyslalo na bojové polia vyše 60000 vojakov, no šľachtická pohotovosť z toho vytvorila iba nepatrný zlomok. Bola to prevažne nevoľnícka armáda. A tak predovšetkým slovenskí a maďarskí ľud, srbskí hraničiari a nie šľachtici prelievali krv za záchranu habsburskej dynastie na ďalekých bojiskách.
Vo vojne, ktorá sa nazýva aj vojnou o rakúske dedičstvo (1740 – 1748), stratila najpriemyselnejšiu časť štátu – Sliezsko, ktoré sa jej ani v nasledujúcej sedemročnej vojne (1756 – 1763 ) nepodarilo získať naspäť. Roku 1772 získala však pri delení Poľska zálohované spišské mestá, Halič a Bukovinu. Strata najpriemyselnejšej oblasti Sliezska, zavedenie stálej armády a neúspešná zahraničná politika, nerozvinutosť priemyselnej výroby, ťažké postavenie poddaných viedli panovníčku k zavedeniu viacerých reforiem na posilnenie štátu. Jej reformná činnosť sa dotýkala všetkých oblastí verejného života od štátnej správy cez hospodárstvo, sociálnoprávnu a kultúrnu sféru. Cieľom reforiem bolo vybudovať jednotný, centralizovaný absolutistický štát , posilniť jednotnú centralizovanú správu, vytvoriť nové centrálne úrady a vylúčiť vojsko zo závislosti od stavovských snemov. Pri týchto reformách narazila na odpor uhorskej šľachty. Aby zlomila jej opozíciu, posledných pätnásť rokov svojho života vôbec nezvolala uhorský snem.


Terezianske reformy



Reformy hospodárskeho, politického a justičného rázu za vlády Márie Terézie , najmä po r. 1765. Smerovali k upevneniu panovníckej moci a vytvoreniu centralizovanej absolutistickej monarchie.
Jednou z najvýznamnejších bola tzv. urbárska regulácia. Základnou črtou bolo uviesť do určitého pomeru dávky a povinnosti voči zemepánovi.