Napätie novely nepramení z vonkajších situačných prvkov, ale zo spôsobu, ako sa v človeku, v jeho vedomí postupne koncentrujú obrazy, dojmy, myšlienky, ktoré majú reálnu a dešifrovateľnú príčinu, v konečnom dôsledku sa však zlievajú do nevyspytateľnej sily, čo ovládne človeka. Nie je to v Urbanových novelách výnimočný pocit. Urbanova próza neprichádza s mravným ponaučením a odsúdením, ale s úsilím preniknúť do súhry síl v človeku i mimo neho, ktoré sa splietajú do tragickej nepochopiteľnosti a ovládajú jeho osud tak, akoby bol iba pasívnou súčasťou prírody, hoci sa im vzpiera aktivitou i citom. Syntézou Urbanových novelistických tvárnych postupov a princípov je novela Za vyšným mlynom (samostatné knižné vydanie r. 1926). O jej dramatickom jadre svedčí i to, že o viac ako dve desaťročia neskoršie sa stala podkladom opery E. Suchoňa Krútňava. Jej dramatizmus nie je dejový, hoci v jej osnove sú i prvky novely s tajomstvom. Jej hlavný konflikt a napätie sa prenášajú do vnútra postáv, do ich vzájomných vzťahov. Údelom Urbanových novelistických postáv nie je rozpovedať svetu, čo ich trápi a tlačí, ich údelom je uzavrieť sa vo svojom individualizme, zhrýzať sa vo vnútri a vkrajnom prípade nepriamo prenášať svoj vnútorný nepokoj na iných. Napriek individualizmu a introverzii Urbanove novely nie sú len protrétmi postáv. Žije s nimi celé prírodné a spoločenské prostredie dediny, bez ktorého by boli ich hnutia a činy nepochopiteľné. Dedinský kolektív i jednotlivci z neho spoluvytvárajú mravnú normu, ktorou sa merajú aj hlavní hrdinovia. Druhá knižka Urbanových noviel Z tichého frontu (1932) vznikla ako výber z novelistickej tvorby rokov 1927 – 30, sprevádzajúcej autorovu prácu v novinách a v jednotlivostiach nesúcej aj stopy žurnalizmu. V zbierke sú novely: Skok do priepasti, Niel, Roztopené srdce, Pred dražbou, Drevený chlieb a Človek, ktorý hľadá šťastie. Najmä v posledných troch je zrejmé, že Urban si vo svojej novelistike začal dôraznejšie všímať aj moment sociálny, hoci zachytenie tjeto problematiky bolo menej konkrétne, menej individualizované ako zobrazenie ľudí v moci živlov, vášní a pudov. Sociálna problematika si vyžadovala väčší epický priestor, ktorý mu mohol poskytnúť len román. Svoj prvý román Živý bič písal Urban v jeseni 1926 a na jar 1927 a koncom toho istého roku aj vyšiel. Jeho témou je prvá svetová vojna nie na frontoch, ale ako ju prežíva horniacka dedina Ráztoky. Tento „kolektívny hrdina“ románu podobne ako hrdinovia noviel neprežíva vojnu a jej následky v otvorenom konflikte, ale musí ich stráviť v sebe.