7-9), napísal i niekoľko recenzií, glos a príspevkov do ankiet, samostatne vyšla jeho prednáška Česká literatúra a Slováci (1934) a príležitostne i prekladal, najsústavnejšie v 50. rokoch. Z ruštiny preložil výber z ľudových rozprávok (1951), z poľštiny memoáre (L.Rudnicki: Staré i nové, 1952), román (I. Newerly: Pamiatka z celulózky, 1954) i veršovanú komédiu (Fredro: Pán Geldhab, 1959) a dramatické práce prekladal aj z češtiny (Bratia Čapkovci: Zo života hmyzu, 1960, K. Čapek: Matka, 1961).
Ťažisko umeleckého diela M. Urbana je v novelistike z 20. rokov a v románe Živý bič. Tieto diela predstavujú trvalé ideovo-umelecké hodnoty slovenskej literatúry a znamenali pre ňu aj významný vývinový impulz. Boli takou inováciou realizmu, ktorá otvárala cesty ďalšieho vývinu. Román Živý bič bol jedným z prvých diel medzivojnovej prózy, ktoré už v 30. rokoch začali v prekladoch prenikať aj do sveta. Ďalšia Urbanova tvorba nemá síce vzostupný ideovo-umelecký trend a neprináša vývinovú iniciatívu, ale aj v nej sú umelecké hodnoty, ktoré jej umožňujú pôsobiť i v súčasnosti.