Howard Phillips Lovecraft životopis
"Najstaršou a najsilnejšou ľudskou emóciou je strach. A najstarším a najsilnejším druhom strachu je strach z neznámeho," tvrdil človek, ktorý v strachu prežil celý svoj život. Vďaka bezútešnosti jeho existencie však mohi vzniknúť vynikajúce stršidelné príbehy. Vďaka tomu je H. P. L. považovaný za otca moderného hororu.
Ak mal niekto naozaj dobrý dôvod stať sa majstrom hrôžy, bol to jednoznačne Howard Philips Lovecraft. Vlastne, mal niekoľko dobrých dôvodov. V skutočnom živote obklopený iba šialenstvom, nešťastím a smrťou, zvolil si existenciu v temnom svete fantázie. Howard Philips Lovecraft sa narodil 20. augusta 1890 v americkom meste Providence. Zrodenie však bolo asi jedinou svetlou chvíľkou jeho života. Pri jeho kolíske totiž zrejme stála povestná trinásta sudička, ktorá mu do vienka nadelila iba nešťastie. Začalo sa to, už keď mal tri roky. Jeho otec, ktorý robil obchodného cestujúceho, Windfield Scott Lovecraft, utrpel v jednom z chicagských hotelov ťažký nervový záchvat. Domov do Providence ho priviezli vo zvieracej kazajke. Umiestnili ho v ústave pre chorobomyseľných, kde o päť rokov neskôr zomrel. Údajne na následky syfilisu. Malý H. P. obklopený psychicky narušenou matkou Sarah Susan Philips Lovecraftovou a čudáckym starým otcom, ktorého fascinovalo všetko tajuplné, záhadné a nadprirodzené, trávil detstvo v tmavých zákutiach strašidelného viktriánskeho domu, kde sa pri svetle siečok podrobne zoznamoval s rozsiahlou knižnicou. Vďaka tomu už ako dvojročný recitoval poéziu, o rok neskôr sa naučil čítať a ako šesťročný aj písať. Kým dovŕšil školský vek, mal už dôkladne preštudovanú arabskú a grécku mytológiu, ale aj strašidelné gotické romány.
V roku 1904 však starý otec zomrel a rodina musela v dôsledku finančnej tiesne predať svoje honosné sídlo. Stratu rodného domu najhoršie znášal H. P. Zničený sa dokonca pokúsil o samovraždu. Nervovo sa zrútil, a to bol dôvod, prečo nedokončil strednú školu. Čoraz väčšmi sa utavieral do seba a málokedy sa odvážil vyjsť von. Dlhé, bezútešné dni tráil čítaním a písaním. V tom čase jeho zviazanosť s matkou prerástla do nezravého vzťahu lásky a nenávisti. Matka, ktorá doposiaľ neperkonala traumu z manželovej smrti, z nej obviňvoala práve svojho syna. Často ho verbálne i psychicky napádala a v zápätí to ľutovala. V roku 1919 sa však, podobne ako jej manžel, psychicky zrútila, a rovnako ako on skončila v ústave, kde o dva roky neskôr zomrela. H. P. bol z jej smrti otrasený.
Našťastie, práve v tom čase sa zoznámil s druhou najdôležitejšou ženou svojho života módnou návrhárkou klobúkov a amatérskou spisovateľkou Soniou H. Greenovou. Táto o sedem rokov staršia vdova s ruskými koreňmi, podľa slov Lovecraftových priateľov zlá a despotická, ho tak opantala, že ju požiadal o ruku. Donútila ho dokonca opustiť Providence a presťahovať sa do new Yorku, kde mala obchod. No atmosféra nešťastia, ktorá Lovecrafta celý život obklopovala, sa ešte neskončila. Manželstvo bolo od začiatku akoby prekliate. Sonin obchod zbankrotoval a ona čoskoro vážne ochorela. H. P. nebol schopný nájsť si zamestnanie a písaním duchárskych príbehov rodinu nevedel uživiť. Navyše, zistil, že New York má negatívny vplyv na jeho náturu, a začal trpieť ťažkými depresiami. Po dvoch rokoch sa manželia rozišli a v roku 1929 nasledoval oficiálny rozvod.
Útechu našiel v písaní. Fascinácia tajomnom a nadprirodzeným, ktorá v ňom driemala celý život, sa naplno prejavila práve počas jeho nešťastného manželstva a krátko po rozvode. Vtedy vznikli jeho najlepšie diela, ako napríklad Prípad Charlesa Dextera, Farba z vesmíru, no najmä Volanie Cthulhu, na základe ktorého vznikol celý mýtus. "Všetky moje poviedky, ču už majú, alebo nemajú súvislosť, sú založené na základnom mýte, podľa ktorého tento svet kedysi obývala iná rasa, ale pre experimentovanie s čiernou mágiou bola vyhostená. Žije však ďalej kdesi vonku a vždy je pripravená prevziať Zem do svojho vlastníctva." Mýtus Cthulhu sa odvíja práve z toho tvrdenia a označuje súbor dvanástich najlepších poviedok, ktoré tvoria čosi ako súvislú mytológiu. Patrí sem aj kniha Necronomicon (Kniha mŕtvych mien), ktorej autorstvo H. P. pripisuje arabskému poetovi Abdulovi Alhazredovi. Ten sa údajne po dokončení knezy zbláznil. mnoho ľudí dodnes verí, že ide o skutočnú knihu zla. Aj toto dielo sa však preslávilo až po autorovej smrti. Hoci počas svojho života vytvoril takmer 80 poviedok a noviel a tri krátke romány, väčšina jeho príspekov skončila v brakovom magazíne Weird Tales. Počas jeho života vyšla iba jediná kniha Tieň nad Innsmouthorn. Ani H. P. nebol presvedčený o geniálnosti svojich diel: "Som amatér a brakár a nie je veľká nádej, že sa to niekedy zlepší." A mal pravdu, nezlepšilo sa to. Posledných desať rokov tvoril H. P. už iba do zásuvky. V dôsledku toho trpel veľkou biedou. K tomu všetkému sa pridužili aj kruté bolesti vnútorných orgánov, ktoré pripisoval chrípke. "Chrípka" však v skutočnosti bola rakovinou hrubého čreva, na ktorú v agónii po päťdňovom pobyte v nemocnici 15. marca 1937 zomrel. Zmrel neuznaný a zabudnutý.
A hoci ani teraz, šesťdesiat rokov po jeho smrti, sa rady jeho fanúšikov nerátajú na státisíce, každý, kto nájde silu a odvahu prehrýzť sa jeho detailnými opismi koncentrovanej hrôzy, možno aspoň na chvíľu uvidí svet očami tohto nešťastného génia.
Zdroje:
Tv komplet 11/03 -
|