Kto by nepoznal dobrácku Perinbabu, zaostalú Gelsonimu, ostrieľanú Cabiriu či podvádzanú Giulettu? Všetky tieto a ešte mnoho ďalších nezabudnuteľných postáv vytvorila jediná žena - životná družka a múza známeho talianskeho režiséra Federica Felliniho - Giulietta Masina. A hoci od jej smrti uplynulo už takmer desať rokov, jej tragikomické portréty žien zmietaných osudom, zraňovaných, nešťastných a zúvalých, ale večne túžiacich po šťastí a láske, nám z pamäti len tak rýchlo nevymiznú...
Jedna z najznámejších talianskych herečiek, ktorá si vďaka sile svojho talentu získala celosvetovú slávu, Giulia Anna Masina sa narodila 22. Februára 1920 v meste San Giorgio di Piano v talianskej Bologni v rodine profesora literatúry. Vyrastala však u tety v Ríme. už od detstva túžila po kariére divadelnej herečky. Napriek tomu nasledovala otcov príklad a po skončení strednej cirkevej školy začala na rímskej univerzite študovať literatúru. Aby však uspokojila aj svoje ambície, stala sa členkou univerzitného divadelného klubu a ako ochotníčka dokázala sebe, spolužiakom, ale i verejnosti, že má skutočne talent. Po skončení štúdií sa ale ďalej nemienila angažovať. Zamestnala sa ako učiteľka na gymnáziu a keď sa jej neskôr naskytla príležitosť, prešla do rozhladu, ktorý jej naturelu väčšmi vyhovoval. Kamarátska Giulia si tu rýchlo získala veľa nových priateľov. Jedným z nich bol aj mladý novinár a príležitostný maliar Federico Fellini. Písal scenáre pre rozhlasový komediálny seriál Chico a Pallina, ktoré potom Giulia svojím charakteristickým hlasom deklamovala. To, čo sa začalo ako čisto pracovný vzťah, však veľmi rýchlo prerástlo v lásku a v roku 1943 dokonca v manželstvo.
Federico rýchlo zistil, že v jeho drobnej, nenápadnej manželke sa skrýva veľký talent. A ona nikdy netvrdila nič iné. Ba práve naopak, jasne dávala najavo, že stať sa herečkou je jej celoživotným snom. Preto spolu uzavreli nepísanú dohodu - on jej dá príležitosť a ak ju nevyužije, obaja na to zabudnú a život pôjde ďalej. To však Giulia nemienila dopustiť. V roku 1946 sa s veľkým odhodlaním pustila do svojej malej debutovej úlohy vo filme Roberta Rosselliniho Paisan. A hoci si ju kritika takmer nevšimla, od svojho manžela, ktorý spolupracoval aj na scenári, zožala veľké uznanie a sľub, že v úspešne začatej spolupráci budú pokračovať. A hneď v druhom filme Bez milosrdenstva sa ukázalo, že to bol dobrý ťah. Za rolu Marcely získala Giulia Striebornú stuhu, ocenenie talianskej filmovej kritiky.

A po každom ďalšom filme bola populárnejšia. V roku 1953 sa Fellini, z ktorého sa medzičasom stal známy režisér, rozhodol, že sa svojej maželky ujme sám. Obsadil ju do úlohy zaostalej, odstrkovanej a nepochopenej Gelsonimy, ktorú chudobná matka predá surovému potulnému artistovi v dráme Cesta. Táto úloha ju vyniesla priamo medhi hviezdy. Znamenala pre ňu nielen medzinárodný úspech, ale vďaka nezabudnuteľnej tragikomike aj označenie Chaplin v sukni. Veľmi emocionálne verejnosť prijala aj film Cabriine noci, kde stelesnila rímsku prostitútku Cabiriu, ktorej sen o šťastí sa rozplynie potom, ako ju podvedú a okradnú. Giuliin výkon ocenili aj na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes a v San Sebastiane. Naivných ilúzií sa po prekonaní manželskej krízy musela zbaviť aj jej ďalšia fellinovská hrdinka, podvádzaná maželka Giulietta v psychologickej štúdii Giulitta a duchovia. Tento film jej pomohol k ďalšiemu oceneniu - Donatellovmu Davidovi 1966 a zároveň aj k novému menu - Giulietta. Až vtedy si túto uznávanú herečku všimla aj Amerika a dostala príležitosť zahrať si po boku Katherine Hepburnovej v americkom filme Bláznivá zo Chaillot. Jej americký debut nebol síce vyslovený prepadák, ale Giulietta sa aj tak rozhodla, že sa na chvíľu odmlčí. Jej odmlka, okrem príležitostných televíznych úloh však trvala až pätnásť rokov. V tom čase našla zmysel života v aktívnej práci pre organizáciu UNICEF na pomoc deťom tretieho sveta. Okrem toho vyše desať rokov viedla v rozhlase vlastnú literárnu reláciu. S pätásťročným odstupom nadviazala v roku 1985 postavu starnúcej tanečnice Amélie vo filme Ginger a Fred na líniu postáv, osamelých žien, neustále tužiacich po láske, ktorými sa kedysi preslávila. V našich končinách je však nepochybne najznámejšia vďaka úlohe Perinbaby, do ktorej ju v tom istom roku obsadil Felliniho priateľ a obdivovateľ režisér Juraj Jakubisko. Jej posledným príspevkom kinematografii sa stal v roku 1990 film Dnes, možno. V tom čase už vedela, že jej mažel je chorý a jej prvoradým záujmom bolo starať sa oňho. A keď ju v roku 1993 po päťdesiatročnom manželstve navždy opustil, ani jej už nezostávalo veľa síl žiť ďalej. Vzdala boj s rakovinou a o necelého polroka, 23. marca 1994, ho nasledovala na druhý svet. Večná filmová tuláčka vykročila na svoju poslendnú cestu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Gulietta Masina životopis